Cesta básnika

Bol jeden básnik no námet nemal, tak chodil po svete a ho hľadal. Veľa míľ nachodil až zistil, že v hľadaní sa mýlil. Hľadal všade no nie tam, kde bol jeho domov, jeho srdca chrám. A tak došiel až tam kde ho radi majú, kde mu pomoc neodmietajú. Sadol za stôl zobral pero, a začal písať slová jeho. A tak písal ako rástol, o priateľoch a oblakoch. Ďalší riadok patril rodine, jeho otcovi a mame. Išiel postupne na bratov a sestri, ich dobrodružné spolucesty. A tak prišiel na svoju lásku, ktorú opísal az do zrnka podrobného piesku. Bol to začiatok ako ju spoznal. Kde sa stretli a čo robili, až poto kde už boli svoji. Tento pribeh je väčšia pravda, než tá, kde nám všetko a nič sľúbia. Ale pravdivejší je už len tvoj, tak ho napíš a podeľ sa oň. A keď slová na papier napíšeš a príbeh zložíš, podeľ sa oň no strážit si ho musíš. Lebo ľudia radi klamú, pravdu ti zakryjú a potom nikdy nevidajú. Ver len rodine jednému priateľovi, lebo rodina je 1a priateľov veľa není. Taký sú čo ťa zradia, bez chrbtovej kosti žiju a hadi im radia. Ty musíš nájsť správneho, človeka spravodlivého a verného. No vedz že nie tvoja chyba je, ked si za priateľa šakala vyberieš. Lebo davajú si na seba kožu ľudskú a klamú do očí a srdce bijú. Tak to je moja rada k príbehu, múdry ju pochopý, klamár roztrhá a hlupák zahodí. Ku ktorým patriš ty?