Cesta do Afriky…1.časť

Tento príbeh je kapitola 1 z 2 v knihe Zabudnutá

…Ema bola vynikajúca právnička a  so svoju  právnickou praxou bola známa po celom okolí , kopu priateľov, spoločenský a ľúbostný život na jednotku.

Všetko sa však zrazu zmenilo ,keď dostala zlú správu od právnika -zomrela Vám matka a mne svet spadol ako domček z kariet.

Okrem neskutočného smútku jej matka nechala správu ,, Choď do Afriky,,

Pohreb mojej mamy prebehol v pokojnom duchu , príhovor mala jej dlhoročná kamarátka ktorá  medzi slzami ďakovala  za krásne roky s ňou strávené. Nikdy nezabudnem na náš pondelkový veterník ,naše spoločné pretancované lodičky .

Chodila som do práce ,duchom neprítomná ,stále ma prenasledovala myšlienka ,,choď do Afriky,, čo tým mi mama chcela povedať veď to nieje za rohom , ale na opačnej strane zemegule.

Mesiac som chodila ako bez duše , prácu som odkladala stále na nasledujúce dni a takto to už nešlo – musím ja odísť ,som rozhodnutá.

Urobila si rezerváciu na hotel ,letenku a auto ktoré ju bude čakať na letisku.

..Ema prišla na letisko prvé čo jej udrelo do tváre teplo , iná klíma a vysoké tropické horúčavy. Hľadala si auto , ktoré ju malo čakať na letisku – hľadala limuzínu no márne ,chodila po parkovisku a pozerala za sklo či nájde svoje meno a našla keď si môžem povedať že auto bola to rikša …

Zhrozila sa toto ? ale čo už? Batožinu nechala na letisku a zobrala si len príručnú batožinu ,pre zvyšné veci sa vrátim povedala sama pre seba.

Pozrela do mapy ,kde sa jej hotel nachádza a vybrala sa na cestu .Prechádzala cez mesto a dedinu hm vraví si pekné .No len ešte nevedela že o pár kilometrov jej hotel úplne inak vyzerá ako tieto,prechádzala a na pravej aj ľavej strane chatrče ,, ježiškové husličky ,,toto ma byť čo? Zastavila na okraji cesty a nevedela sa vynadívať  od hrôzy – ty ľudia nemôžu takto bývať  dokonca žiť. Pozrela sa na adresu ,že osloví domácich  kde sa jej hotel nachádza ,jazyková prekážka nebola problém . Oslovila som pána so šedivou bradou a on jej hovorí ,že je na mieste -zľakla som sa , že si robí srandu  a on znova s úsmevom že to je tu…..ukázal na jednu z chatrčí rozplakala som sa prejdem celú zemeguľu aby som bola ubytovaná v chatrčí nie to je omyl. Nebol..

Nezažmúrila som v noci oko ,ráno sa vyberiem do mesta a skúsim si niečo pohodlnejšie pohľadať. Uvedomila som si že táto cesta bola chyba , hoci moja mama Afriku ľúbila, Afrika nikdy nepatrila do môjho zoznamu miest, ktoré by som chcela navštíviť , vždy to bolo miesto kam chcela ísť moja mama

Keď som hľadala svoju rikšu našla som skupinu ľudí okolo vysokého štíhleho muža v džínsoch a tričku .Na hrudi mal zavesený štítok aký sa rozdáva na konferenciách.

Tento sympatický pán zavolal na mňa a oznámil mi že mi bude robiť  najbližšie dni sprievodcu .Poprosila som ho že nech mi ukáže hotel kde sa budem môcť osprchovať a kľudne vyspať bez nočných lietajúcich chrobákov -usmial sa po pod nos.

Ráno ma zobudilo slnko ,ktoré preniklo cez ťažké závesy,mám pocit že je ešte veľmi skoro pozriem na hodinky zastavili pozriem na mobil vybitý ale no tak si vravím koľko je hodín? Vstanem z postele natiahnem si džínsy a tričko, ktorá som mala v príručnej batožine a vedela som , že musím si dat poslať svoje kufre do hotela .

Zídem dole a kráčam za vôňou kávy , môj sprievodca už sedel za stolom a chlípal si kávu ,,dobré ráno a už aj mne nalieval kávu a jemne kývol na staršiu pani a tá už niesla raňajky…..Zobral si noviny a začal čítať a ja som sa ho spýtala . Odpoviete mi na otázku? keď mate byť môj sprievodca viete aj prečo som tu ,kývol hlavou s kladným súhlasom. Som fotograf prírody a nie školovaný sprievodca ale túto krajinu poznám veľmi dobre, zdržiavam sa tu už pár rokov….

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Navigácia v kniheNezvestná… 2.časť >>
Autor

Ema

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár