Tento príbeh je kapitola 6 z 20 v knihe Čarodejka

 

Píšem srdcom ,maľujem  neviditeľným štetcom a snívam moje sny s tebou môj princ.   Ležíme  sme v našom hrade . Večer je  krásny . Mesiac svieti ako veľký lampáš . Hviezdy svietia  akoby chceli  mesiac zatieniť. Vetrík jemne podfukuje náš nafukovací hrad.                                                                                                        

Ležali sme spolu a vnímali tu nádhernú krásu noci. Bola som opretá o rameno môjho princa . Vnímala som jeho teplo a nežné pohladenia. Rozprávala som mu čo ma čaká na ďalší deň. Nezbadali sme ,že vetrík nás odnáša .  Leteli sme a ani nevedeli  kam.  Náš hrad sa tíško vznášal a odnášal nás do ďaleká. Túlila so sa k môjmu princovi a nič iné ako jeho pokoj som nevnímala.  Taká chvíľa s nim je vždy nádherná . Pri ňom zabúdam na všetko čo sa deje okolo mňa .                                                                    

Rozpravám mu a on ma počúva . Pohládzam ho po brušku a schádzam aj do údolia draka. Zisťujem ,že je

Platený obsah.

Ak chcete dočítať zvyšok príbehu, alebo vidieť obsah stránky je potrebné byť prihlásený, alebo sa zaregistrovať a zaplatiť požadovaný počet kreditov.
Navigácia v knihe<< Nedobytná  pevnosťPozri  na dno duše >>

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up