Imortálna- Kapitola 2.

Tento príbeh je kapitola 2 z 8 v knihe IMORTÁLNA

Ráno Som nad tým snom nijako extra nerozmýšľala . Už sa mi snívali aj divnejšie veci.

No každopádne jediná vec ktorá mi O chvíľu naplnila myseľ bol Nick A jeho párty. Teším sa. Budú tam všetci moji kamoši. A je tam bazén! Hneď som sa usmiala. Chcela som zavolať Peti že kedy tam pojdeme ale spomenula som si že tu mám jej mobil. No čo. Tak sa tam stretneme. Rozhodla som sa že tam pôjdem O tretej.

Doobeda som ešte oznámila mame kam idem A že sa vrátim okolo jedenástej. Našťastie mala dobrú náladu A dovolila mi to. Veď Nick nebýva ďaleko.
O druhej som sa začala pripravovať. Dala som si moje červeno-čierne dvojdielne plavky na to voľné biele tričko S potlačou pier A čierne kraťasy. Vonku nebolo až tak teplo ale toto oblečenie bolo pekné. Nemohla som si pomôcť, časť môjho mozgu stále rozmýšľala nad tým čo by sa páčilo Nickovi. Prefackala som sa. Grr na takéto veci myslieť nechcem.
Nemalovala som sa. Nikdy sa nemalujem. Mám rada prirodzenosť. A takčitak budem väčsinu času V bazéne. Nebrala som si kabelku ani nič. Mám rada prázdne ruky A zrejme by som ju ešte zabudla. Obula som si tenisky bola som hotová
,,Ahoj mami!“ zakričala som a vyrazila.

O pätnásť minút som bola pri nickovom dome. Bol to veľmi veľký dom S obrovským dvorom. Už tam bolo pár ľudí… Pár…no…Viac ako som očakávala. A nikoho som nepoznala. No faka tak S týmto som nepočítala. Myslela som že tu bude najviac pätnásť ľudí. No bolo ich tu viac. Zhboka som sa nadýchhla. No A čo. Tak si zväčším známosti. Vykročila som do dvora.
,,Mia!“
Hmm? Nick? Usmiala som sa a otočila. Bežal ku mne A obial ma.
?!
Niesom zvyknutá na obímanie ale Nickovi to zrejme problém nerobí.
,,Dúfal som že prídeš aj ty! Nemohla si sa ma dočkat že?“ usmial sa na mňa.
,,Nerob si nádeje. Prišla som kvôli jedlu zadarmo.“ šťuchla som ho do rebier. Bol šteklivý takže sa hneď skrútil ako pásavec. Ja nemám problém normálne komunikovať S chalanom ktorý sa mi páči.
,,Hej! prestaň! dobre, dobre. Nakŕmim ťa neboj.“
odpovedal zo smiechom. No potom zvážnel.
,,Mimochodom, všetko najlepšie K narodeninám. Oneskorene ale predsa.“ povedal, zobral mi ruku A pobozkal ma na ňu spôsobom zo šestnásteho storočia. Bolo by to úplne dokonalé keby som mu v očiach nevidela zadržiavaný smiech. S herectvom mu to moc nejde. Zasmiala som sa.
,,Dobre pán džentlmenko nejako si sa rozbehol. Radšej poďme.“ povedala som, chytila som ho za vlasy A začala ťahať.
,,Heeeej! Zasa?!“
,,Ticho peso“ zahriakla som ho. Není to prvý krát čo ho ťahám ako psa.
Prišli sme pri bazén.
Už som chcela pripomenúť že nikoho nepoznám, keď sa sem prirútili moji spolužiaci. Uf dobre.
,,Nick! Mia! Čuuuus!“ kričali na nás.
,,A sranda sa začína“ povedala som S úškrnom.

So všetkými som sa zvítala A Nick O chvíľu odbehol venovať sa svojim ostatným kamošom.
,,Miaaa!“ kričal na mňa zozadu niekto. Ani som sa nemusela otáčať aby som zistila kto to je.
,,Aaa či to nieje sama stelesnená blonďatá zodpovednosť.“ Povedala som tak aby ma Peťa počula.
,,Nezabudla som si U teba včera mobil?“ vybehla na mňa.
Keďže milujem robiť si Z nej srandu A s herectvom mi to ide, rozhodla som sa ju trošku pomučiť.
,,Nie. Prečo? Stratila si ho?
,,Čože? Takže ho nemáš?
,,Nemám. Kedy si ho stratila? Možno ti niekde vypadol.“

Takto som ju natahovala asi päť minút kým nemala zo strachu O svoj stratený mobil slzy V očiach.
,,I-Idem na záchod“ otočila sa na odchod. Pousmiala som sa.
,,Hej blondie! Chytaj!“ zakričala som, A hodila po nej jej mobil. Chytila ho. Potom nasledovala dlhá prednáška O tom aká som hrozná, atď atď.

Nakoniec sa ukludnila A išli sme si sadnúť na lavičku pred bazén. Nikto V ňom nebol.
,,Hmm. Myslíš že sa môže ísť do bazéna?“ povedala som túžobne.
,,Asi sa len čaká ktorý blázon tam skočí prvý…“ pozrela sa na mňa.
Uškrnula som sa. Zobrala som to ako vyzvatie.

Za sekundu som dala dole tričko, kratasy A rozbehla sa K bazénu.
S nadšeným výkrikom som do ňho skočila. Chvíľu som si užívala plávanie pod vodou A potom som sa vynorila. Videla som všetky tie pohľady ktoré sa na mňa upierali. Nevadilo mi to. Bola som vo vode A bolo mi dobre.

,,No tak! Vyzívam všetkých odvážlivcov aby sa ku mne pripojili!“ odvážlivcov za to, lebo nebolo až tak teplo. Ale tá voda bola super.

Po chvíli sa do bazéna vrhli aj niektorí chalani A nasilu tu skončilo aj pár oblečených báb. Taak A zábava sa rozprúdila. O chvíľu sa samozrejme všetci začali navzájom potápať. Teda… Chalani potápali baby A tie sa zmohli iba na piskot. Prekrútila som očami. Nechápem prečo sa nebránia ale nechajú sa potápať stále zas a zas…
Vtom sa niekto snažil potopit mňa. Ha! Si myslí! Ja sa tak ľahko nedám! V sekunde som sa otočila A ruky mi vystrelili K útočníkovej hlave. Bol to Martin- moj spolužiak. Chytila som ho za ramená A bleskovo som sa premiestnila za ňho. Kým si stihol uvedomiť čo robím, Už som ho tlačila pod vodu. Zrejme bol V šoku Z toho že sa nejaká baba začala brániť takže som ho pod vodu dostala celkovo za dve sekundy. Usmiala som sa. Keď sa vynoril, tváril sa vražedne.
,,To si nemala. Teraz ideš na dno ty“
Usmiala som sa a nadvihla obočie.
,,Myslíš?“ povedala som provokatívne.

Vrhol sa na mňa. Chytil ma za hlavu A tlačil mi ňou dole. Zasmiala som sa. Chytila som mu ruky A rázne som mu ich strhla dole. Znova mi stačilo pár rýchlych pohybov A držala som ho V klieštoch. Rukami aj nohami. Snažil sa oslobodiť ale bola som až moc silná. Trhla som sebou A stratil rovnováhu. Využila som to, A strčila ho pod vodu.
,,Mňa tak ľahko nedostaneš kamarát“
Žmurkla som naňho keď sa vynoril. Neveriacky sa na mňa pozeral.
,,Peter!“ zakričal na ďalšieho chalana V bazéne,, pod mi S ňou pomôcť!“
Pozrel sa na mňa A uskrnul sa.
,,Heh. Ani to ti nepomôže“

Nezdalo sa že by mi veril. Šak ty uvidíš. Vo vode som doma. Znova som sa usmiala. Môžme začať.
Cítila som že sa za mňa niekto priblížil. Otočila som sa a zaútočila.

Bol silnejší ako Martin ale aj tak som ho zvládala. Vyrovnaný súboj. No ja som ešte nebola úplne rozbehnutá. O chvíľu sa priblížil aj Martin aby ma potopili spolu. Tak to nie!
Nebudem to všetko opisovať lebo som konala čisto impulzívne A až moc rýchlo. No každopádne, O chvílu boli pod vodou obaja.

Cítila som adrenalín. Ako som zvládla oboch? Neviem. Ale ja som vždy bola oveľa silnejšia než ostatné dievčatá. Cvičievala som. A kedsa naštvem tak ma neporazí nikto. Som za to trochu samolúba. V nasledujúcich minútach sa ma pokusilo potopiť ešte niekoľko chalanov ale nikomu sa to nepodarilo.
,,To snáď ani není možné…“
,,V živote ma žiadna baba…“
,, do riti táto sa nedá“
Bazén bol plný frfotajucich chalanov, no nakoniec sa všetci začali smiať.

Pár metrov od bazéna som zazrela Nicka. Všetko to sledoval. Teraz bol otočený chrbtom A s niekým sa rozprával. Super. Vyliezla som Z bazéna A išla som k nemu. Všetci ma sledovali. Poklepkala som mu po ramene. Otočil sa a usmial sa na mňa.
,,No čo bojovníčka, Už si utopila všetkých?“ Usmiala som sa svojím potmehúckym úsmevom
,,Nie“ odpovedala som. Potom som zakričala:
,,Myslím že je načase namočiť pána domáceho!“ kým mu stihlo dôjsť čo som povedala, vrhla somsa na ňho A snažila som sa ho dostať do bazéna. Najskôr mi to išlo no potom sa začal brániť. Sakra je silný.
,,Notak! Som tu sama?“ zakričala som na ostatnych ked mi došlo že ho do toho bazéna tak ľahko nedostanem. Teraz som sa ho snažila už iba zadržať aby nezdrhol, kým mi prídu pomôcť.

V tom sa tam objavili ďalší dvaja chalani A spoločne sme ho konečne sotili do bazéna. Keď sa vynoril skočila som aj ja. Pozrelsa na mňa pohľadom ktorý by vedel zabíjať.
,,Som oblečený Mia!“
,,No a?“ zasmiala som sa
,,Si tu doma, máš tu veci“ povedala som a pokúsila som sa potopiť ho. Ruky som mu obmotala okolo krku A pritiahla som si ho blízko K sebe aby sa nemohol hýbať. Taktiež aj nohy som mu obmotala okolo panvy. Napla som sa a chcela som aby stratil rovnováhu. No on si ma tiež pritiahol A pokúsil sa skočiť do vody. Vo vzduchu som sa znova Napla A pretočila som sa tak, aby bol podomnou, takže sa mal potoť on A ja zostať nad hladinou. No on si V poslednej sekunde pritiahol moju hlavu na svoju hruď a tak sme sa nakoniec ponorili obaja. Pod vodou má nepustil. Stále má držal na sebe A mne až po chvíli došlo ako to musí vyzerať pre tých nad hladinou. Rýchlo som sa vynorila. A on hneď za mnou.

,,Remíza?“ spýtala som sa zadychčane.
,,Remíza“ žmurkol na mňa.

Navigácia v knihe<< ImortálnaImortálna- Kapitola 3. >>