Bolo ich asi dvadsať. Zastavili na konci lesa.
Všetci boli oblečený podobne ako ja.
Čierne kožené nohavice, červené tričko a koženka.
Síce boli asi šesťdesiat metrov od nás, videla som že nemajú priateľské výrazy.
Pocítila som oheň. Nie môj. Ten cítim stále.
Cítila som oheň z nich.
Oni sú ako ja? Potešila by som sa, keby sa tak neobávam toho čo sa stane. Prepaľovali ma pohľadmi.
Doslova. Akoby chceli aby som vzbĺkla.
Zrazu z vykročila nejaká žena.
Pomaly sa blížila k nám. Ak majú vodcu, vedela som že je to ona.
Išla vystreto, s nadvihnutou bradou.
Pozerala sa na mňa povíšenecky.
Ako na nejaké neposlušné dieťa. No nemala som pocit že by bola zlý človek. Aj keď tak vyzerala.
Zastavila asi desať metrov od nás.
Absolútne som netušila čo sa odomňa očakáva. Nakoniec som sa rozhodla.
Stisla som Nickovi ruku A zašepkala som mu.
,,Zostaň tu. Ak sa udeje niečo zlé, rozbehni sa preč. Neboj. Nič sa mi nestane. Sú ako ja.“
S tými slovami som ho pustila a vykročila som k tej žene. Zastavila som päť metrov pred ňou.
Pozerali sme sa na seba. z jej pohľadu by som mala mať zimomriavky ale nebála som sa jej. Prehovorila som.
,,Som Mia. Kto ste vy?“
,,Myslím že vieš.“ jej hlas bol chladný. A autoritatívny. Sakra stavím sa že sem neprišli v mieri.
,,Cítim z vás oheň. Ste ako ja.“ konštatovala som. Nereagovala. Ďalej ma vraždila pohľadom.
,,Prečo ste sem prišli?“ dúfam že mi na to odpovie narovinu. A veru aj odpovedala.
,,Zničiť ťa.“
Absolútne ma to neprekvapilo. Cítila som že to tak bude. Ale zničiť? Nemohla použiť miernejšie slovo? Povedala to absolútne vražedne a vážne. Tvárila sa akoby sa nemohla dočkať kedy ma zabije. No ja som cítila že ma zabiť v skutočnosti nechce. Ale musí.
,,Prečo?“ spýtala som sa jej.
Ale myslím že tuším odpoveď. A mala som prevdu. Pozrela na Nicka. Potom na mňa. Netrebalo mi to vysvetľovať.

,,Porušila si zákon“ tak sa zdá že je to žena pár slov.
Neobhajovala som sa. Mohla som povedať že som doteraz anilen netušila že existujú aj ďalší ako som ja nieto ešte nejaké zákony.
No bola som ticho. Mám svoju hrdosť. Nebudem ju tu prosiť o milosť.
Usmiala som sa polovičkou úst.
,,A ako si predstavuješ že to ,zničenie’ bude prebiehať?“ spýtala som sa ironicky.
,,Boj“ povedala prosto.
Prevrátila som očami.
,,Mohla by si sa prosím premôcť a objasniť to trochu presnejšie?“
Stále sa tvárila rovnako vražedne. No vedela som že je prekvapená. Zrejme čakala že sa budem od strachu klepať.
Pchá! Omyl!
Chvíľu si ma premeriavala pohľadom. Potom sa na moje prekvapenie trochu rozhovorila.
,,Tak ti to teda objasním. Bojujeme s mečmi ale hlavne s ohňom.
Myslíš si že ti žiaden oheň neublíži však? No pri boji, bojujeme s ohňom, ktorý neublíži jedine jeho majiteľovi.
Taký oheň toho druhého bojujúceho normálne páli a pripravuje o jeho vlastnú moc.
Na konci silnejší bojovník pohltí moc aj oheň toho slabšieho. Porazený, príde o svoju silu ovládať oheň. Ak ho víťaz nepripraví aj o životnú silu, porazený pokračuje v živote ako normálny smrteľník. No väčšinou sa pri boji zomiera. To bude tvoj prípad.“ znova na mňa chladne pozrela.
,,Ale môžeš sa vzdať bez boja.
Zomrieš takčitak.
,,Si si nejaká istá“ odpovedala som s  nadvihnutým obočím.
,,Ja viem že si vodkyňa a zrejme si najsilnejšia ale vážne si myslíš že sa vzdám bez boja?“ zasmiala som sa.
,,Nenechaj sa vysmiať“ dokončila som.
Zamračila sa.
,,Tak fajn. Uvidíš že budeš mŕtva do minúty.“
Otočila sa na tých ostatných a tí jej hodili meč. Podala mi ho. Všimla som si že ona mala svoj zastrčený v puzdre na páse. Mali to tak aj všetci ostatní. Vedela som že si myslí že neviem šermovať. A ani neviem. Ale vždy som milovala rytierov a pozerávala som šermiarské videá.Meče sa mi vždy páčili. Dúfam že mi to aspoň trochu pomôže. Ak aj nie, mám oheň. Ja jej ukážem čoho som schopná. Nevzdám sa.

Zaujala bojovú pózu. Pohyb som po nej zopakovala.
,,Nick! Choď až za stromy!“ zakričala som na ňho.
Vedela som že počúvol.
,,Zabijeme ho hneď po tebe.“ povedala potichu tá žena.
,,Nehraj sa na strašidelnú krvilačnú vodkiňu. Viem že ti je to, že nás musíš zabiť proti srsti. Viem že niesi zlá.“
Zašepkala som. Vyvalila oči.
,,Ale niečo ti poviem.“ odmlčala som sa.
,,Ja dnes nemienim umrieť. Ani prísť o svoju moc.“
S tými slovami som zaútočila.

Navigácia v knihe<< Imortálna-7.Kapitola

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up