Manžel ma podvádza…

……Môj manžel si myslím stál pred pred ťažkým rozhodnutím zostať so ženou, s ktorou to ako tak klape a dvoma deťmi, alebo ísť vášnivou, možno osudovou láskou zo strednej školy?

 

Vždy u neho rozum víťazil nad srdcom. Tvrdo pracoval na sebe, aby sa dostal tam, kde je teraz.

Zakolísal sa len raz, pred dvadsiatimi rokmi, ale ustál to. Potom druhý raz, ale to sa mu už stalo osudným si myslím ja jeho manželka, ktorá mľčky sa prizerám ako ten môj manžel to cele dokope. A vždy v tom bola iná žena, a vždy po našom rozhovore som poľavila, asi preto, že sme pozerali obidvaja na deti. Veľmi dobre vie, že sa chova ako blázon, ale vidím, že si s tým nedokáže poradiť. Má 52 rokov, je úspešný a niekto by povedal, že je ,,za vodou,,  ,ale citovo je na dne, a neviem čo s tým chce robiť. V rovnakej situácii bol už pred mnohými rokmi, ale vtedy sme boli obidvaja veľmi mladý, plný ideálov a predsavzatí. Najviac za neho rozhodovali rodičia a on sa podriadil a teraz sa musí rozhodnúť sám.

Sľúbili si vernosť

 

So svojou prvou láskou sa zoznámil, keď mal pätnásť, aspoň takto mi to rozprával , keď sme spomínali na prvé lásky v minulosti.  Bohužiaľ bola to moja spolužiačka zo strednej školy. Bola krásna, každý chalan na škole sa za ňou otáčal a vtedy ešte môjho spolužiaka terajšieho manžela si vôbec nevšímala. Každý sa okolo nej motal a ona mala z toho zábavu. Platonicky ju miloval ďalšie dva roky vedela som o tom. Vídali sa každý deň, sem tam prehovorili spolu a ja som už vtedy žiarlila, páčil sa mi. Nikdy nemal odvahu ju pozvať na rande, bál sa odmietnutia, obzvlášť keď videl, aký borci sa okolo nej motali.

 

Raz, keď sme mali na škole slávnostné dni sa v ňom prebudila jeho vytrvalosť a ctižiadostivosť. Rozhodol sa, že ju dostane a podarilo sa. Prvé rande im nevyšlo tzv. fiasko, koktal a nevedel rozprávať, začala sa spolužiačka chváliť na druhý deň v škole. Ale nechala sa pozvať aj na druhé rande a potom to už išlo ako po masle.Zamilovaný až po uši boli oni dvaja a ja som im tíško závidela. Chodili spolu až po maturitu.Môj manžel ma nalinkovanú budúcnosť už od malička od rodičov, úspešný obidvaja lekári trvali na tom, že ich jediný syn pôjde v ich šľapajach.

 

Aj keď ho medicína nelákala, ale mal hlavu na matematiku,  čísla, zaujímala ho skôr ekonomika takže jeho budúcnosť bola jasné daná.Vyštudoval v Prahe vysokú školu,  otec mu zariadil stáže, že raz bude vrcholovým manažérom. Lenže vtedy ešte môj spolužiak, bral ohľad na svoju priateľku, ktorá nechcela pokračovať v štúdiu a ani nechcela odísť do Prahy. Skôr sa chcela vydať a mať deti. Moji terajší svokrovci boli na manžela veľmi prísny a hneď ho zrovnali, aj napriek tomu že svoju priateľku miloval. Po maturite sme všetci sedeli  v jednej cukrárni a oni nahlas si dvaja sľúbili vernosť  pred všetkými , že odchod zvládnu. Nezvládli to, zhruba po roku a pol sa rozišli. Priateľka sa mu hneď vydala a mala dvojičky.

 

Manžel a rodina

Vyštudoval a dostal svoju prvú pracovnú ponuku. V súčastnosti šéfuje vlastnej úspešnej exportnej firme a môžem povedať, že jeho rodičia a moji svokrovci sú na neho pyšný. Ale to čo má v osobnom a súkromnom živote je jedna katastrofa. Pred 15 rokmi sme sa vzali .

Citujem svojho manžela: Zamilovaný ako kedysi do nej som nikdy nebol ani nebudem , ale mám ťa rád .

Neskôr som otehotnela, deti chcel aj on aj ja. Takže svadba bola logickým vyústením nášho vzťahu. Dnes máme dve deti chlapca a dievča, ktoré naozaj úprimne milujeme, zbožňujeme obidvaja. Sú pre nás všetkým. Aj keď má manžel na nich málo času a napriek mojej chorobe stále sa snažíme, sa v tých voľných chvíľach, v ktorých trávime venovať maximálne. Ako manželia je to, už horšie. náš vzťah je taký nijaký. Už dlhšiu dobu spolu nezdieľame jednu spálňu, ,,nespíme spolu,, . Sme k sebe zdvorilí, ako dvaja známi žijúci pod jednou strechou. Kvôli deťom chodíme občas cez víkendy spoločne na chatu, na výlety, v zime a v lete na dovolenku. Ale inač si žijeme každý po svojom. O tom, že by sme sa rozišli sme, ale nikdy neuvažovali.

 

Stretávka po rokoch

Prišla nám do schránky pozvánka s nápisom ,, stretko po rokoch,, 

Cítila som problémy. Manžel prišiel z práce a ja som mu dala obálku do ruky, videla  som, že sa mu oči rozjasnili aj napriek tomu, že povedal, že on nikam nepôjde ale zvedavosť zvíťazila. Neverila som. Všetko sa začalo u nás meniť, keď odišiel na stretko a sa stretol so spolužiakmi po dvadsiatich rokoch, ja som nikam nešla necítila som sa dobré a povedzme si pravdu bola by som tam zbytočná. Určite tajne dúfal, že tam stretne svoju lásku, no povedzme si  ,,my ženy to proste cítime,,

Sedela som a pozerala telku a tak som si povedala, prečo by som som nešla za nimi ?, tiež som bola ich spolužiačka a tak som sa nahodila a išla. Pri dverách som ostala stáť a pozerala som či niekoho spoznám po toľkých rokov. Zbadala som ju, bola krajšia ako pred rokmi, vedela som, že je rozvedená a že v meste kde sme vyrastali mala cukráreň presne tú, kde si sľúbili vernosť , či to ovládal aj môj manžel to neviem…..

 

Videla som na manželovi, že stretnutie s ňou  išiel do kolien. Môj manžel sa po druhýkrát zamiloval . Celý večer sa venovali jeden druhému, to mi zas priniesli zvesť ,, štebotavé vrabce,, nenechalo to dlho na seba čakať. Spolužiaci si z nich robili srandu, že stará láska nehrdzavie a mali pravdu. Od toho osudného dňa môj ešte manžel s tou svojou láskou trávi viac času, stretávajú,  píšu si telefonujú. Pani majiteľka z cukrárne má už veľké deti, čiže prekážky z jej strany niesu, horšie je to u nás .

 

Môj spolubývajúci, keď to môžem už tak napísať má hlavu v smútku, veľa prekážok, deti, firma a povedzme si musel by má vyplatiť a on to určite nechce.Viem, že ma nemiluje a nikdy ani nemiloval, nemal by problém odísť, takže ja mu chýbať nebudem, ale deti určite tie ľúbi nadovšetko. Jeden večer prišiel domov a mi povedal, druhýkrát sa jej už nedokážem vzdať. Nechcem aby mi robila milenku vraví mi, neviem či jej to prekáža, ale mne už áno.

A tak si pobalil kufre, položil mi kľúč na stôl a odišiel.