Tento príbeh je kapitola 20 z 20 v knihe Čarodejka

 

Moje  pero  píše  moje myšlienky na papier . Všade je so mnou . Nikam sa odo mňa nepohne . Píše všetko ,lebo chce zachytiť každé moje slovo. Zase je tu zima. Ku zemi sa rútia milióny bielych vločiek snehu. Dopadajú na zem a menia sa na vodu . Zem zastonala a povedala oblakom . Netreba mi vodu, chcem od vás prikrývku !.

Zrazu zem a celá  príroda stíchla . Vločky padajú a netopia sa . Čím viac vločiek dopadne na zem je príroda  tichšie. Pozerám z okna  a snehové  vločky akoby vedeli , že ich obdivujem aké sú krásne . Začali padať rýchlejšie  a netopia sa . Ostávajú a tkajú krásnu bielu prikrývku ,o ktorú ich požiadala zem . Som smutná aj keď ich krása je čím ďalej nádhernejšia. Vetrík fukol do nich a ony zaleteli až k oknu, pri ktorom stojím . Pošepli nesmúť , tvoja láska je s tebou .

Platený obsah.

Ak chcete dočítať zvyšok príbehu, alebo vidieť obsah stránky je potrebné byť prihlásený, alebo sa zaregistrovať a zaplatiť požadovaný počet kreditov.
Navigácia v knihe<< Šepkám ti

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up