Narodeniny

Knôty sviečok sa po strete s ohňom rozhoreli. Plápolajúci oheň sa týčil na vrchu čokoládovej torty, osvietil tváre skupine kamarátov.

Jeden z ich rodiny práve vstupoval do kráľovstva dospelosti a oni chceli byť pri tom. Chceli na vlastné oči vidieť ako prekročí prah tých očakávaných dverí a zanechá za sebou ťarchu detstva. Všetky detinské myšlienky a detské strachy konečne povolili svoje chladné pazúre, proti toľkej sile nemali šancu. Vzdali sa.

Vo vzduchu sa vznášala príjemná vôňa a falošný spev každého z nich. Nôtili rovnakú pieseň, avšak každý iným tónom. Hoci všednému človeku obďaleč by to pripadalo ako nezrozumiteľné kvílenie, no on im rozumel. Vedel, že sa snažia a že im záleží na tom, aby bol šťastný, chceli aby videl ich podporu. Aby vedel, že sú tu teraz pre neho.

Patril medzi ľudí, čo nedávali svoje city najavo. Pevne ich uchopili a schovali kamsi naspodok svojej duše. Nechcel, aby niekto videl jeho zraniteľnú stránku. Ani on sám si nechcel pripustiť, žeby ho niekedy niečo dojalo, alebo skutočne uchvátilo. No teraz na tom nezáležalo. Na chvíľu odložil nepriestrelnú masku a dal nám nahliadnuť do jeho očí oceánu. Do oceánu jeho duše.

Odhrnul si vlasy z tváre a dovolil na chvíľu roztopiť ľady. Ľady, tak dlho chladené. Na chvíľu odchýlil bránu do duše a dovolil nám nahliadnuť. Len nám, nikomu inému.

Svetlo sviečok sa mu roztancovalo v očiach a on vyslovil prianie. Vyslovil ho potichu vo svojom vnútri, pre nás nečujné.

Možno rozprávkam neveril, no kliatbu spustiť nechcel. Toto posledné prianie mu zostávalo, posledné prianie dieťaťa. Nechcel o neho prísť.

Na moment zavládlo ticho. Namiesto slov sme reč sŕdc počuli.

Nabral plný dúšok vzduchu do pľúc a naraz uhasil svetielka, všetky do jedného.

No neboli mŕtve. Každému z nás jedno daroval a jemu sa vrátil dvojnásobok.

Možno práve umrelo jeho detstvo, no oživil niečo omnoho mocnejšie.

Jeho hravé iskričky v očiach zmizli. Z trónu ich zhodili skutočné iskry, ktoré sú odhodlané zmeniť svet.

No malý kúsok hravosti si predsa, len uschoval. Pevne ho schytil do rúk a odmietal povoliť jeho chtivosti odísť. Múdry ťah. Pomôže mu zdolať vážne nástrahy života.

Veď čo môže byť lepší dar ako možnosť pozerať sa na svet s úsmevom a ľahkosťou?