Tento príbeh je kapitola 30 z 28 v knihe Čarodejka

Sú dni , keď sa pýtam , načo som tu ? Pre koho ja vlastne  žijem ? Myslí na mňa niekto ? Komu záleží na tom aká som smutná a prečo ? Koľko noci preplačem ? Vynárajú sa mi hrozne myšlienky. Padám do priepasti na samé dno . Prenasleduje ma smútok . Dni keď som na pokraji síl a moje myšlienky sa vracajú a ja chcem odisť a nezavadzať . Presne  ako aj v deň keď som sadala do lietadla mala som veľmi zmiešané pocity. Odchádzala som z miesta na miesto a ani jedno necítim ako môj vlastný domov. Pociťujem veľkú priepasť a neviem sa s tým nejako stotožniť. Počuť ,patríš sem a necítiť to tak ako by som mala , je hrozne.

 Pre mňa je to niečo , čo som  cítila dávno predtým.  Dávno, keď som sedela zatvorená v pivnici . Držala som fľašku a chcela na všetko zabudnúť. Možno to je len  pocit čo ma prenasleduje. Možno to je čas čo som trávila inak. Možno je to tým ,že sa udialo veľa vecí a ja sa s tým  musím stotožniť. Možno je to  niečo úplné iné. V každom prípade musím dať veci na poriadok okolo seba. Kam sa obzriem je tma ,ktorá ma nikam nevedie . Som v nej uväznená a snažím sa hľadať svetlo. Možno ho nájdem a určíte uvidím viac . Dokázala som vraj veľa. Prekonala veci a chorobu a dokázala sa jej postaviť. Mám niekoho čo ma ženie a nedovolí sa mi zastaviť. Hnacia sila ,ktorá je môj život čo mi ostáva tu na zemi.

Poviete  si , čo hľadáš, veď máš všetko. Rodinu , manžela , priateľa, deti , všetci tí niečo dávajú a berú. To je tak už v živote zariadene.  Zivot  nie je len to pekné , len to jasné , je to aj žiaľ, smútok , deky a tma…Každý ide rajom a peklom súčasne.

Ja idem tiež a pýtam sa kam vlastne? Kam kráčam a kto ma potrebuje? Komu to tu vlastne chybám ? Mám pocit , že nikomu nechýbam , že súciť je okolo mňa a nič iné. Každý tomu  povie inak ale v konečnom dôsledku je to len súcit. Kto pre mňa robí niečo len tak naozaj z presvedčenia a lásky ku mne ? Dávam si mnohé otázky a keď sa jasnejšie dívam, vidím okolo mňa plno ľudí . Prinášam im len smútok do sŕdc. Načo som tu potom ešte??

Mám veľa otázok čo ma trápia a ja neviem si na ne odpovedať. Pýtam sa sama seba prečo nie sú tu tí , ktorých potrebujem ? Prečo sú ďaleko  a nie prím ne ? Prečo mi chýba ich pohladenie ? Kde je láska , ktorú mi dávajú mnohými spôsobmi ? Ten zmätok vo mne je neznesiteľný. Nechcem  aby ma klamali a dávali mi  nádej, že dokážem veľa. Nechcem aby ma museli klamať . A tak si svoj život mohli inak zariaďovať. Nechcem tu byť  a cítiť ,že som tu navyše. Nie som nikoho a som len príťaž a smútok…. Toto a iné nezmyselné veci sú v mojej mysli. Deprimujúce poviete mi. Čo ak je to ale pravda ? hovorím si sama .

No je tu niekto kto mi povie ,si dospelá tak mysli. Snažím sa vcítiť do pocitov tých všetkých okolo mňa. Odlúčenie a zmena niektorým veciam dáva iný pohľad.

 

Platený obsah.

Ak chcete dočítať zvyšok príbehu, alebo vidieť obsah stránky je potrebné byť prihlásený, alebo sa zaregistrovať a zaplatiť požadovaný počet kreditov.
Navigácia v knihe<< Malé pohladenia muža a ženy IV

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up