8Au. Zobudila ma neskutočná bolesť na zápästí. Bola som silno priviazaná ku stoličke, nemohla som sa pohnúť. Pomaly som otvorila oči a nič som nevidela, všade bola tma. Triasla som sa od zimy, ale ešte viac od strachu.
Kde som to? Prečo som zviazaná? Spomínam si, že som sedela v aute s mojím učiteľom angličtiny… žeby? Nie, to hádam nie..
Oslepilo ma svetlo z pomaly otvárajúcich sa dverí. Stál v nich vysoký muž, ale nevidela som mu do tváre. Tušila som však, kto by to mohol byť, no nechcela som tomu uveriť. Pomalým krokom sa ku mne približoval a zasvietil lampičku, ktorá visela nad našimi hlavami. Bol to on.

Začala som kričať čo to má znamenať a nech ma okamžite pustí. Zobral šatku a zaviazal mi ústa, mykala som sa no bol veľmi silný. Prečo ma preboha uniesol? Vyzeral tak milo, priateľsky až … na tie zvláštne pohľady.Tie mi mohli trochu napovedať. Ale ani vo sne by ma toto nenapadlo. Čo má v pláne? Sedela som so sklonenou hlavou, so zaviazanými ústami. Ani len pozrieť som sa na neho nedokázala. Slzy mi stekali po tvári, bála som sa čo bude nasledovať. Odstúpil odo mňa, priniesol si stoličku, otočil ju a obkročmo si na ňu sadol. Znechutene sa na mňa pozrel, pričom prehovoril: „Veľmi mi ju pripomínaš, priam neskutočne. „Ach, Monika,“ vzdychol si a pokračoval, „náš koniec mohol byť šťastný, no musela to pokaziť. Tá dovolenka všetko zničila! Opustila ma kvôli nejakému Francúzovi. Vraj on je viac romantický, on je všetko čo som kedy hľadala, pchá. Pobehlica! A ty, ty milá Lucka budeš trpieť, kvôli jej sprostosti. Pretože takto sa pomstím aj jej!“, naštvane vykríkol. „Budeme navždy spolu a ja ti urobím zo života peklo!“ Chytil ma pod bradu a vlepil mi nechutný, slizký bozk. Chcelo sa mi z neho vracať. Zvrtol sa a odchádzal. „Toto ti len tak ľahko neprejde, ty psychopat!“, precedila som cez šatku tak hlasno ako to len išlo. „S týmto správaním tak skoro jedlo nedostaneš,“ uškrnul sa a buchol dverami. Zvuk mi naznačoval, že na tých dverách bolo minimálne päť zámkov.

Poobzerala som sa okolo, aby som zistila, kde vlastne som. Vyzeralo to tam
ako stará, opustená pivnica. Bola natretá tmavozelenou farbou a steny boli prerastené plesňou. Na stene boli pripevnené ošarpané police, na ktorých boli zaváraniny s asi dvojcentimetrovým prachom. Zem bola z betónu, žiadna podlaha. Zo stuchnutého zápachu ma rozbolela hlava a už aj žalúdok sa začínal ozývať. Strach ma ovládal. Vráti sa dnes ešte? Rodičia musia umierať od strachu, mobil mi zobral, nemohla som im dať vedieť ani len to, že žijem. Postupne na mňa dochádzala únava a so zaklonenou hlavou na stoličke som zaspala.

Navigácia v knihe<< Odvoz (psychopat 4)Zmena prostredia (psychopat 6) >>

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up