Bola úplná tma a ja som si ledva videla pod nohy. Okrem toho ma príšerne bolela noha, čo môj beh veľmi spomalovalo. No ja som bežala a bežala ďalej, preč od tej hnusnej miestnosti a od tých hnusných mužov. Už som takmer vôbec nevládala, pichalo ma v boku a noha príšerne bolela ale musela som ísť ďalej.
Zotmelo sa ešte viac, už som nevidela takmer vôbec nič. Vtom som o niečo zakopla a spadla na zem. Na hlave som zacítila obrovskú bolesť, pred očami sa mi zahmlilo a potom som už nič nevnímala.

Keď som sa prebrala, chvíľu som netušila, kde som. Hneď mi to však doplo a hneď nato som zacítila aj bolesť na hlave. S hrôzou som zistila, že som sa potkla o konár, ktorý bol spadnutý na zemi a dopadla hlavou na kameň. Na kameni sa leskla krv. Chytila som sa bolestivého miesta na hlave a zistila, že tam mám celkom veľkú ranu.
Vonku už svitalo, čo znamenalo, že Samo a Vlado sa čoskoro zobudia, a keď zistia, že som utiekla, vydajú sa hľadať ma. A tak som sa vykašľala na hlavu a postavila sa na nohy.
Ktorým smerom mám bežať ? Pozrela som sa na konár. Kameň bol napravo od neho, čo znamenalo, že som musela prísť zľava. Tak som sa teda rozbehla napravo a bežala najrýchlejšie ako som vládala.
Keď som už ďalej nemohla, zastavila som a sadla si na zem. Tam som sa z toľkého behu poriadne vydýchala. Bola som strašne hladná aj smädná. Potrebovala som čo najskôr dostať do seba tekutinu. Nič, čo by sa dalo zjesť alebo vypiť, som ale nikde nevidela.
Keď som sa vydýchala, postavila som sa a išla ďalej. Vlado a Samo ma už pravdepodobne hľadajú, nesmiem preto zastavovať. Išla som už len krokom. Po nejakom čase chodenia som niečo zbadala medzi stromami. Okamžite som išla bližšie a zrazu mi doplo, čo to je. Neverila som vlastným očiam.
Bol tam stan ! Stromy tam rástli trocha redšie, čo bolo ideálne miesto na stan aj ohnisko. Tak by som si dala nejakú špekačku.
Väčšie šťastie ma fakt nemohlo postihnúť. Keď je tu stan, budú tu aj ľudia. Dostanem sa odtiaľto.
Podišla som k stanu a nakukla dnu. Boli tam tašky, jedna igelitka a fľaše vody. Jednu fľašu som zobrala a poriadne sa napila. Potom som sa pozrela do igelitky. Boli tam čipsy a nejaké keksy, z tých sa však nenajem. A tak som zobrala žemľu so syrom a šalátom a zahryzla sa do nej. Tí ľudia to určite pochopia, keď im poviem, čo sa mi stalo.
Vtom som započula zdiaľky hlasy. Super, už idú.
Vtom ma ale napadlo, čo ak to niesú oni ? Čo ak sú to Vlado a Samo ? Hľadajú ma a už prišli až sem. Nesmiem nič riskovať.
Postavila som sa a prešla ku stromom. Tam som sa schovala za krík a čakala.

Navigácia v knihe<< Unesená (5.kapitola)Unesená (7.kapitola) >>

1 komentár:

  1. Zita

    30. marca 2016 at 10:42

    No tá slečna je fakt odolná 🙂

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up