Bolo to ráno ako každé iné , vstal som išiel na toaletu, umyl si ruky a v tom som si všimol tej podivnej značky na ruke. Na pravom predlaktí som mal symbol v tvare kruhu vo vnútri boli znaky podobné písmu. Vyzeralo to dosť vážne no nič som necítil a dosť ma to zarazilo. V tú chvíľu ma ako prvé napadlo, že ešte spím a tak som si dal facku, dosť v šoku som si uvedomil že nespím.
Vydal som sa na cestu za lekárom. V tom ma začala svrbieť ruka a keď som sa pozrel na to miesto symbol bol preč. Nevedel som čo ma desí viac, to že som tam ten symbol mal alebo to, že zmizol. Ale čo na tom záleží. Pobral som sa späť domov. Deň prebehol rýchlo a prišiel večer. Pozeral som televízor a pomaly zaspával. Netušil som, že v túto noc zažijem hrôzu a strach.
Prebral som sa na podivné zvuky, nebol som zviazaný ale paralyzovaný. Zahliadol som zvláštnu chudú postavu. Mala dlhé prsty no malé dlane. Tvar úzku, podlhovastú, nos bol až smiešne malý. Očí mal modré a v nich len malinké čierne bodky. Pokožka bola takmer biela ale jemne vráskavá. Nebol vyšší než já mohol mať tak 180 cm. Začali sa okolo mňa zbiehať ďalší.
Boli si veľmi podobní, ale bolo vidieť malé rozdiely v tvári. Rozprávali zvláštnym jazykom ale hlas mali takmer ľudský. Nasadili mi malý prístroj na nos a zaspal som. Prebrali ma hlasné zvuky nárazu, videl som ako všetko okolo mňa poletuje. Zvláštne bolo ako ma držala tá postel ani som sa z nej nepohol a to som nebol ničím pripútaný.
Ozvala sa veľmi silná rana a zrazu zaznelo ticho. Všetky svetlá a ich prístroje prestali fungovať. Uvoľnil som sa z postele a vybehol von z vesmírnej lode. Ostal som ako zamrznutý, bol som na inej planéte.
