“Valdajský” prejav Vladimíra Putina v Soči, Gorbačov považuje za najsilnejší a najlepší v jeho kariére.

"Valdajský" prejav Vladimíra Putina v Soči

26.októbra.2014

Vážení kolegovia! Dámy a páni! Vážení priatelia! Chcel by som vás srdečne privítať na dnešnej 11. konferencii debatného klubu Valdaj.

Už tu zaznelo, že tento rok sa v klube vyskytli noví organizátori. Medzi nimi sú ruské mimovládne a expertné štruktúry alebo vedúci univerzít. Okrem iného zaznel návrh o tom, aby sa okrem ruskej problematiky diskutovalo o otázkach globálnej politiky a ekonomiky.

Predpokladám, že tieto organizačné i obsahové zmeny budú utvrdzovať pozíciu tohto referenčného debatného a expertného klubu. Tiež dúfam, že sa podarí udržať tzv. Valdajský duch a spolu s tým aj otvorenosť a možnosť vysloviť tie najrôznejšie stanoviská.

V tejto súvislosti by som chcel povedať, že vás nesklamem, budem hovoriť otvorene a úprimne. Niektoré slová by sa mohli zdať príliš drsné. Ale ak sa nehovorí otvorene a úprimne o tom, čo si naozaj myslíme, tak nemá cenu sa v takomto počte vôbec zhromažďovať. V tom prípade by sme sa mali zhromažďovať na diplomatických rautoch, na ktorých sa nikto o ničom naozaj nebaví. Spomínam na slová jedného diplomata, ktorý povedal, že jazyk bol diplomatovi daný preto, aby nehovoril pravdu.

Tu sa schádzame z iného dôvodu. Som tu preto, aby sme hovorili otvorene. Úprimnosť a drsnosť dnes nie sú nutné pre vzájomnú konfrontáciu, ale preto, aby sme sme si mohli ujasniť, čo sa v skutočnosti okolo nás deje, prečo sa svet stáva čím ďalej viac nebezpečný a menej vyspytateľný, prečo rastú riziká.

Vo svete si mnoho vecí protirečí. Bohužiaľ nemáme istotu, že globálne a regionálne systémy bezpečnosti nás môžu ochrániť pred nešťastím. Medzinárodné a regionálne orgány pre politickú, ekonomickú a kultúrnu spoluprácu to nemajú dnes ľahké.

Už máme názov témy dnešnej schôdzky, ktorá znie: Nové pravidlá hry, alebo hra bez pravidiel? Podľa môjho názoru, tento názov presne vystihuje to historické rázcestie, na ktorom sa dnes nachádzame a každý z nás si musí vybrať.

Myšlienka, že sa súčasný svet veľmi rýchlo mení, nie je nová. Aj ja som si vedomý, že počas tejto debaty táto myšlienka zaznela. Je naozaj veľmi ťažké nevšimnúť si zásadných zmien vo sfére globálnej politiky, ekonomiky, verejného života, priemyslu, informácií alebo sociálnych technológií.

Vopred sa ospravedlňujem, že budem opakovať to, čo tu už bolo účastníkmi debaty povedané. Je nemožné sa tomu vyhnúť, pretože ste sa vyjadrovali dosť podrobne. Budem však vyjadrovať svoj názor, ktorý sa môže v niečom zhodovať a v niečom líšiť. Pri analýze dnešnej situácie by sme nemali zabúdať na históriu. Po prvé je to zmena svetového poriadku (v dnešnom rozsahu), ktorá bola sprevádzaná, ak nie globálne vojnou alebo globálnym konfliktom, tak reťazcom intenzívnych regionálnych konfliktov. A po druhé svetová politika je predovšetkým ekonomické vedenie, otázka vojny a mieru, humanitárne sféry a zahŕňa aj ľudské práva.

Vo svete si mnohé protirečia. A mali by sme sa úprimne sami seba opýtať, či existuje spoľahlivá bezpečnostná sieť. Bohužiaľ, nemáme garanciu, že existujúci bezpečnostný systém nás môže úplne ochrániť. Tento systém je znateľne oslabený a deformovaný. Áno, mnohé mechanizmy zabezpečenia poriadku sa vytvorili už pred nejakou dobou, hlavne podľa výsledkov druhej svetovej vojny. Stabilita týchto mechanizmov závisela nielen na rovnováhe síl a na právach víťaza, ale aj na tom, že “otcovia osnovateľov” týchto bezpečnostných systémov sa nesnažili utrhnúť si čo najviac a snažili sa nejakým spôsobom dohodnúť.

A hlavne tento systém sa rozvíjal, a ak neriešil úplne všetky svetové problémy, tak ich aspoň udržiaval v prijateľných medziach a kontroloval prirodzenú medzivládnu konkurenciu.

Systém brzdy a rovnováhy, ktorý sa minulé desaťročia tak ťažko tvoril, sa niekedy dosť ťažko realizoval. Nebolo však správne tento systém ničiť a to predovšetkým vtedy, ak sa nevytvoril systém nový, ktorý by ho vystriedal. Inak naozaj nie je iná možnosť, než využiť hrubú silu. Mala sa uskutočniť rekonštrukcia, prispôsobiť sa novým systémom medzinárodných vzťahov.

Ale Spojené štáty, ktoré sami seba považujú za víťaza studenej vojny, sa sebavedome rozhodli, že to jednoducho nie je potrebné. A namiesto toho, aby sa vytvorila nová rovnováha síl, ako zásadného faktora poriadku a stability, došlo naopak určitými konaniami k úplnému narušeniu rovnováhy.

Studená vojna je za nami. Nebola však ukončená zmierom, jasným a transparentným dojednaním o dodržiavaní existujúcich pravidiel alebo vytvorenie nových pravidiel a štandardov. Zdá sa, že tzv. Víťazi studenej vojny sa rozhodli rozkrojiť celý svet podľa svojich predstáv a pre svoju výhodu. A v prípade, že systém medzinárodných vzťahov, medzinárodného práva, systém brzdy a rovnováhy stáli v ceste k dosiahnutiu týchto cieľov, tak sa všetky systémy označia ako nepotrebné a zasluhujúce likvidáciu.

Tak sa správajú “nuvoriši” (ruskí zbohatlíci), na ktorých sa nečakane zvalilo ohromné bohatstvo, v tomto prípade vo forme svetovej nadvlády. A namiesto toho, aby toto bohatstvo múdro používali aj vo svoj prospech, tak toho, podľa môjho názoru, veľa skazili.

Začala doba, kedy sa v politike vyskytuje mnoho nezrovnalostí a zamlčovanie. Pod tlakom právneho nihilizmu začalo medzinárodné právo postupne ustupovať. Objektivita a spravodlivosť sa obetovala v prospech politiky. Právne normy vystriedali svojvoľné interpretácie a skreslené odhady. Pri tom absolútna kontrola nad masovými médiami umožnila vydávať čierne za biele a biele za čierne.

V prostredí jednej dominujúcej krajiny a ich spojencov, či tzv. Satelitov, vyzeralo hľadanie globálnych riešení často ako propagácia vlastných záujmov. A ambície tejto skupiny natoľko vzrástli, že názory, ktoré vznikajú v ich kruhoch, sa považujú za názory celej svetovej spoločnosti. Ale to tak vôbec nie je.

Národná zvrchovanosť sa v mnohých štátoch stala termínom s relatívnou hodnotou. Bola vypracovaná táto formula: čím viac je štát lojálny k jedinej centralizovanej vláde vo svete, tým viac sa utvrdzuje legitimita toho či iného vládnuceho režimu.

Potom s vami budeme mať voľnú diskusiu, na ktorej sa ma môžete na čokoľvek opýtať, a ja by som chcela niekoľko otázok položiť vám. Počas tejto debaty si skúste niekto vyvrátiť tézu, ktorú som teraz vyslovil.

Opatrenia voči neposlušným sú nám dobre známe a mnohokrát vyskúšané: donucovacie opatrenia, ekonomický a propagandistický tlak, zásah do vnútorných záležitostí, odvolávanie sa na tzv. “Nadprávnú” legitimitu, keď je potrebné ospravedlniť neprávne dojednania konfliktov, odstránenie nežiaducich režimov. V poslednej dobe sa objavujú dôkazy, že sa voči niektorým lídrom uskutočňuje otvorené vydieranie. Niet divu, že tzv. “Veľký brat” míňa miliardy dolárov ročne na sledovanie celého sveta vrátane svojich najbližších spojencov.

Opýtajme sa, nakoľko sa cítime bezpečne a komfortne v takom svete, nakoľko je spravodlivý a racionálny. Trebárs ani nemáme pádny dôvod sa obávať, hádať sa a klásť nepríjemné otázky? Možno, že to, ako Spojené štáty realizujú svoje vedenie, prispieva k všeobecnému blahu a prináša pokoj, blahobyt, progres, rozvoj, demokraciu a môžeme sa všetci uvoľniť a užívať si života?

Dovolím si povedať, že to tak rozhodne nie je.

Platený obsah

Prihláste sa, aby ste mali prístup k obsahu.
Autor

Peter

Staň sa tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár