Verím , že moje písanie  vás zaujalo . Určíte premýšľate  , čo je skutočné a čo nie. Snažíte sa hľadať súvislosti a spojenia .  Nerobte to , jednoducho to  čo ste precitali skúste realizovať . Sú to moje sny. Sú to sny  , každého z nás. Nedá sa všetkému čo nás obklopuje aj rozumieť. Mali by sme sa ale snažiť  žiť. Vždy robiť potešenie sebe a tým, ktorých milujeme. Nemusíme dokazovať akí sme dobrí . Mnohé veci  robíme lepšie a niektoré nie.  Milujme tak aby sme žili pre lásku,  nie len našu .  Netreba nič, len porozumieť a ukázať , že sme úžasní.  Počúvame čo trápi tých , ktorí sú pri nás . Nečakajú aby sme im dokazovali lásku.  Želajú si ako mi , aby nás milovali takých akí sme. Ukázať svojim postojom a vierou ,že sme hodní lásky ,ktorú mame . Nechcime nemožné. Vždy majme na pamäti , či to čo dokážu oni pre nás aj my sme ochotní  urobiť pre nich . Možno sme zlyhali ? Možno zlyhalo niečo iné. Možno sme chceli urobiť krok ?  Možno ho stále robíme. Neváhajme robiť kroky k životu ,ktorý žijeme. Neváhajme  povedať to čo naozaj cítime. Nezatvárajme sa do samých seba ,len preto že sa bojíme. Robíme chyby a dovoľme, aby ich robili aj tí ,ktorým na nás naozaj záleží. Nechcime aby oni trpeli ,len preto , že trpíme aj my. Dovoľme im nech prejavia to čo ich ťaží. Urobme všetko pre tu lásku v ktorú veríme aj my. Nesúďme ,ktorá láska je väčšia  a prečo . Premýšľajme či tá naša láska je pre obidvoch. Dívajme sa jedným smerom, len tak uvidíme čo aj ti vidia čo nás milujú. Nedovoľme aby nás polozila neistota, trápenie či choroba. Nedovoľte nikomu aby nám zničiť to čo mame. Zivot je krásny rozkvitnutý sad ,každý strom ,krik  a či kvietok na lúke je poznačený láskou prírody. Nebyť jej lásky , sad by prestal žiť. Tak žite ako v prírode krik plný krásnych kvetov. Nedá sa to? Kto vám to povedal? Prečo je treba odpúšťať? Dal vám niekto pravo súdiť cíny toho druhého? Kto súdi vaše chyby? Mate dojemne váš niekto podviedol?? A vy , že  nie ste vínni ? Vy nepodvádzate sa týmže si poviete, že ste iní ako ti okolo váš? Máte dilemu? Neviete čo váš trápi ? Tak hľadáte ,kto bude vinný ? poviete ten nech trpí, lebo je horší a zlý?? A aký ste vy? Kto vám dal pravo to tak robiť? Čo vy ste urobili  pre tých čo váš prosili , odpusť mi ? Dívate sa a nevidíte. Vaše oči sú slepé. Vy to tak chcete, neviete odpustiť a môžete. Vaše uši sú hluché . Počuť nechcete , to prepáč ,odpusť veď stalo sa to pre nedorozumenie. Keby vaše uši počuli tlkot toho srdca pri váš ,nemuseli ste teraz plakať . nemuseli ste teraz chcieť všetko vrátiť nazad. Chceli by ste každú minutú stráviť s tým čo prosil a plakal pred tým.  Vždy sme zahľadený do seba a vidíme len našu bolesť a nepochopenie. Uzatvárame sa a nevieme nájsť dvere ,čo sú na zámok zavreté .Keď ich konečne otvoríme, zistime , že už je neskoro. Nemáme komu povedať odpúšťam ti a prepáč mi. Nik nie je pri náš . Všade okolo náš je pradeno. Ten čo miloval nás ,len nezvládol ten nápor tu nie je. Nie ,pretože by už nechcel.  Nie  ,pretože tam kde je mu je lepšie bez váš. Vy chcete zabudnúť na všetko . Neviete ale na čo je treba zabudnúť . Až teraz si uvedomíte ,že máte ten istý podiel viny ak nie je vaša vina viac . Neverili ste, nevideli smútok toho druhého. Vnímali ste len ten váš .  Načo to všetko bolo ? Chceli ste sa pomstiť životu , že s vami hra ruletu ? Váš život je zrazu lotéria a vy sa so všetkým musíte vyrovnávať . Kto vás pochopí_ ? Kto vám podá pomocnú ruku ? Kto  vás nebude súdiť za všetko čo sa stalo inak ako ste to naozaj chceli ? Prečo mate niečo vysvetľovať? Báť sa pre poklesok ,ktorý sa nedá zmazať.  Nechcite meniť nič a sud nezmeníte.                                                 Zite a snažte sa robiť všetkým okolo vás potešenie. Milujete tak ako milujú vás. Pýtajte sa čo trápi tých čo sú pri vás. Vžite sa to ich situácii a do toho čím museli si prejsť.                                                                                                                                                                                            Moje písanie je malý únik od reality. Píšem a snívam svoje sny, Chcem žiť ,pre tých ,ktorých milujem . Pre tých čo milujú mňa. Pýtam si ich odpustenie ak som ich sklamala . Skláňam sa pred nimi úctou , ktorú si odo mňa zaslúžia. Zastavte sa na okamžik a skusmo to aj vy. Odpúšťajte  aby bolo aj vám raz odpustené. Ľudia nie sú zlí . To len si kladu zlé otázky a nevedia si na ne sami odpovedať.  Boja sa pýtať a radšej ostávajú žiť v klamstve seba samých. Zatrpknú a prestavajú šťastnými byť.                                                                                                      To sú moje úvahy. Každý človek je individuálny. To čo ja odpustím, iný nedokáže. To čo ja  beriem ako samozrejmosť , iný berie ako bremeno.  Idem životom ako blázon bez starosti ? Nie to sa mýlite , tiež nemám život úplné úžasný. Zametám si cestičku aby som nezakopávala. Mate dojem ,že sa to nedá ?  Máte pravdu aj na čistej zemi je veľa prachu.  …………………………                                                                                                Píšem poviedky pre tých čo majú radi šteklivé príbehy . Romantické úlety od reality. Básne  krátke smútkom popretkávané.  Ukrývam do nich všetko čo ma trápi či rozosmeje. Píšem príbehy na zamyslenie  pre všetkých . Nie je to všetko len  o mne  a možno  aj naozaj je.  Dívam sa na svet ocami. Počúvam  oboma  ušami . Cítim lásku mojim srdcom . Pýtate sa či som bez viny ? Nie som , aj ja robím chyby. Môj život je lotéria . Hrám vabank.  Nevzdávam sa , chcem žiť. Mat chyby  ,robím hlúposti, trápim ľudí v mojom okolí. Prečo , pýtate sa ma ? Veď preto aby žili a dívali sa na moje chyby a chceli aj napriek všetkému žiť a nič nemeniť .  Možno predsa niečo . Seba samých  ak by chceli  niektorí .  Nemusia , len nech skúsia pochopiť  tých druhých a odpustiť . Porozmýšľať , prečo sa to všetko stalo ?                                                                                    Láska je silná, píšu mnohí. Netuším , či naozaj tomu čo píšu a hovoria aj veria .  Či naozaj ten čistý cit aj poznajú ?    Čo ak ten cit ešte nespoznali ? Ako sa potom,  keď ho spoznajú , naozaj budú cítiť. Budú zmätení, nebudú vedieť čo cítia a prečo ? Potom zistia ,že žili vo veľkom omyle. Nevedia ako s tým naložiť . Nevedia ako ďalej s tým žiť.  Preto nesúďte skôr ako sa presvedčíte ,či je vaša láska taká silná ako naozaj vy hovorite a to aj cítite .  Či dôkaze tá vaša láska pohladiť , porozumieť  a odpustiť. Nechcite lásku len brat ,treba ju aj dávať tým, ktorý ju dávajú vám.  Neočakájte nič ,viac sa vám vráti.                                                                                                                                                      Osudy ľudí sú popretkávané koberce . Stačí potiahnuť za nitku a všetko sa vytráca . Keď veríte na lásku , odpúšťajte . Nechcite aby pre lásku bolo odpustené iba vám.  Keď veríte na lásku  nežiadajte odpustenie len pre vás . Láska a odpustenie je pre nás všetkých.  …………………………..

 


Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up