Náhle sa prebrala uprostred noci, rýchlo dýchala a utierala si spotené čelo. Prebral ju zlý sen, alebo skôr nočná mora. No iná ako tie predtým, táto bola skutočná, desivá, dychberúca. Bola v pekle. Nečudovala sa, že tam skončila, koniec...

Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm...asi áno. Nie, že by bola bezcitná alebo nepoznala lásku, len bola adaptabilná, až priveľmi. Viac ako ten posledný jej chýbala...

Už si presne nespomína na dátum, ani na konkrétneho človeka či miesto keď si prvý krát uvedomila, že v tomto je trocha iná ako jej rovesníčky. Vždy bola trocha iná, trocha primúdra, trocha prirýchla, trocha zvláštna, no toto bolo divné...