

Cesty duše.
Kapitola 1: Spojenie s dušami Ráno, keď sa Sofia prebudila, bolo čosi iné. Jej teplota zmizla ako mávnutím čarovného prútika.
Tento portál slúži na na prezentáciu seba samého, na online prezentáciu vašich tvorivých schopností, či autorských, alebo digitálnych, pod názvom Predaj svoj príbeh je myslené „Predaj samého seba„.
Čo u nás môžte?
Snažíme sa vytvoriť komunitu ľudí , ktorí radi píšu, radi čítajú, radi sa prezentujú, sú digitálne zruční a preto je tu možnosť sebarealizácie pre všetkých, vyžaduje sa len registrácia. Registrovaní užívatelia môžu spolu komunikovať, vytvárať skupiny, zdieľať zaujímavosti na časovej osi.
Zaregistruj sa a a ukáž, čo dokážeš.
Kapitola 1: Spojenie s dušami Ráno, keď sa Sofia prebudila, bolo čosi iné. Jej teplota zmizla ako mávnutím čarovného prútika.
Už ako malá,čo moja pamäť siaha,mávala som predtuchy. Nebolo to také, ako som to videla vo filme,bolo to skôr také brucha bolenie.Nič takého,aby sa museli moji rodičia obávať o moje
Prestala som teda chodiť na návštevy a telefonovala som čoraz menej. Prišlo mi to už trochu aj zbytočné. Chcel byť sám, tak nech je sám. Začala som ešte viac času
O bielu paličku sa obtrie horúci plameň. Zbĺkne. Odumierajú jej bunky, jej podstata. Bolesť sa šíri, silnie. Kričí ako o život. Oprávnene. Každý ma svoje zlaté jadro. Teraz však černá.
Adam, mladý muž ktorý pracuje ako pracovník laboratória, ako vždy prišiel do práce. Vošiel do budovy a išiel rovno na svoje miesto. Prechádzal dlhou chodbou, došiel k veľkým dverám kde
Ahojte Volám sa Iris. Mám 18rokov a žijem v bohatej štvrti Londýna. S mojou najlepšou kamarátkou Verou trávim veľa času a vďaka nej to celé začalo. „Iris pôjdeš so mnou
Dokážeš všetko čo chceš. 2 časť Posledný deň praxe. Konečne. Mala som pocit, akoby som si odpykávala trest. Keď niekto navrhol, že by sme to mali osláviť na diskotéke, chcela
Všetko vôkol stmavlo. Akoby sa do všetkého vtisol smútok. Aspoň mala pocit, že nie je jediná, kto v sebe dusí ten slizký a nevraživý pocit. Unavenú hlavu, plnú búrlivých myšlienok, oprela o
Na konci ulice stál dom z ktorého už nikto nepočul takmer ani hlásku. Vôbec nepôsobil ošarpane, hoci už na tomto mieste stál vyše piatich desaťročí. Patril matke muža, ktorý
Bolo ich asi dvadsať. Zastavili na konci lesa. Všetci boli oblečený podobne ako ja. Čierne kožené nohavice, červené tričko a koženka. Síce boli asi šesťdesiat metrov od nás, videla som
Tancuješ v ohni celá bez seba horúca krv tvoja vlní sa v rytme plameňa … Tancuješ v ohni prežívaš farboslepotu všade len červená a mokrá si nie od potu Lež
Narodením dieťaťa sa zamilujete dvakrát ,, Raz do svojho dieťaťa a zároveň do svojho muža,, Vraciam sa z práce unavená ,ale nemôžem si všimnúť že moja suseda sa nejak