Tento portál slúži na na prezentáciu seba samého, na online prezentáciu vašich tvorivých schopností, či autorských, alebo digitálnych, pod názvom Predaj svoj príbeh je myslené „Predaj samého seba„.
Čo u nás môžte?
Snažíme sa vytvoriť komunitu ľudí , ktorí radi píšu, radi čítajú, radi sa prezentujú, sú digitálne zruční a preto je tu možnosť sebarealizácie pre všetkých, vyžaduje sa len registrácia. Registrovaní užívatelia môžu spolu komunikovať, vytvárať skupiny, zdieľať zaujímavosti na časovej osi.
Zaregistruj sa a a ukáž, čo dokážeš.
Ahojte všetci.tak som tu znova po dlhom čase.nejdem ani počítať koľko rokou ubehlo…no dnes vám môžem s radosťou oznámiť…že to malé srdiečko ktoré som nosila pod srdcom.ktore nikdo okrem mňa
Kapitola 1: Spojenie s dušami Ráno, keď sa Sofia prebudila, bolo čosi iné. Jej teplota zmizla ako mávnutím čarovného prútika.
Už ako malá,čo moja pamäť siaha,mávala som predtuchy. Nebolo to také, ako som to videla vo filme,bolo to skôr také brucha bolenie.Nič takého,aby sa museli moji rodičia obávať o moje
Po novom roku začala k nám svokra chodiť čoraz častejšie. Najskôr len raz za mesiac, potom aj dvakrát do týždňa. Stále častejšie sa zastavovala bez ohlásenia, akoby si myslela,
Všetko, úplne všetko sa v našich životoch opakuje dookola. Len nie v tom isto čase a na tom istom mieste. Každý deň sa posúvame ďalej rovnako tak ako plynie čas.
Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm…asi áno. Nie, že by bola bezcitná alebo nepoznala lásku, len bola
Na ďalší deň ráno mi išiel Nick do mesta kúpiť nejaké jednoduché oblečenie. Dočasné riešenie, kým si nepôjdem kúpiť nejaké sama. To sme išli poobede. Aby ma pre istotu nikto
Pravé sviatky sú, ak máme pri sebe tých, čo nás ľúbia. „Mark“, zhlboka sa nadýchla a trasúcim hlasom povedala:“Mark je v nemocnici. Mal autonehodu. Na ceste sem, omylom zabočil do
Guľky svišťali ponad zákopom. V jeho útrobách sa krčilo mnoho mužov, zatiaľ zo zachovalým pudom sebazáchovy. Báli sme sa len jedného. Nie guľky. Nie smrti. Nie nepriateľa. Nie nepochopenia. Naše
„To si jej fakt povedal ?“ opýtala som sa a vybuchla do smiechu. Práve sme boli s tatkom na ceste domov a dojedali posledné zvyšky kornútkov od zmrzliny. Cestou sme
Proste ja. Keď som sa pozeral von cez okno vlaku, uvidel som niečo čo sa podobá maku. Veľa čiernych bodiek, ktoré sa presipávajú do tmavých ulyčiek. Tak sledujem každú jednu
Vysnívaš si veci a oni nefungujú tak ako chceš? Tak to je ozaj na porazenie . Ako pre koho. Snívať je krásne bez toho by bol život asi smutný. Určite
