Sneh vonku jemne poletoval a mráz kreslil krásne obrazce na sklá okien. Beth, Ruth a Tom hľadali v týchto výtvoroch prírody rôzne obrazce, ktoré im ľad pripomínal. „Ja vidím vianočný stromček“, ukázal Tom prstom na akúsi machuľu, ktorá pripomínala skôr nepodarenú hviezdu. „Heh, ja zas vidím krásneho vznešeného anjela, ktorý ma rozprestreté krídla do šírky“, Beth sa zasnene zapozerala a rukou obkreslovala obrys svojej predstavy. Ruth sa zaskočene pozrela na sestru a po chvíľke pozorovania vykríkla. „Beth! Ty si zamilovaná!“
„Čo? Prosím ťa! Jaa… aako si na to prišla?“, habkala ostošesť a do líc jej stúpla neprehliadnuteľná červeň. „Noo…“ začala Ruth tajomne s predstieraným rozmýšľaním, „okrem toho, že sa červenáš ako paprika“, hlasno sa zasmiala, „tak neprítomne hľadíš kamsi do neznáma a na tvári ti tróni nehynúci úsmev,“ žmurkla na sestru a štuchla ju do rebier,„tak mi to prezraď. Kto je ten šťastný?“ Beth si studenými rukami schladila rozhorúčené líca a sladko sa usmiala. „Volá sa Lucas a s veľkou pravdepodobnosťou má tie najkrajšie hnedé oči pod slnkom. Keď sa do nich zapozerám srdce sa mi rozbúcha až mám pocit, že mi vyskočí z hrude. Tvár ma krásnu ako obrázok a jeho vlasy…“, Beth si ani neuvedomila, že už dávno nesedí na gauči pod oknom, ale radostne rozhadzuje rukami, zatiaľ čo prežíva opis svojho milovaného, „jeho vlasy sú ako krásny zlatý piesok na brehu mora.“ Jej ruky skončili založené pri srdci a opäť si zasnene sadla na gauč. „Páni sestrička, nespoznávam ťa. A ako to vôbec medzi vami vyzerá?,“ snažila sa netváriť príliš zaujato, no pre toľkú zvedavosť sa jej to moc nedarilo. „Aww..,“ Beth si hrýzla do krvavočervených pier a pozrela sa na sestru pohľadom typu „nie príliš dlho, no už cítim, že som zamilovaná“. „O týždeň to bude mesiac“. Ruth prekvapene vypúlila oči a prvá otázka, ktorá jej zišla na um bola… „vie o tom mama?“
„No ešte nie. Neuraz sa Ruth, ale mala dosť starostí s tebou a vôbec všetko čo sa domácnosti a jej maľovania týka. Nechcela som ju zaťažovať ešte aj s týmto. Určite by ho chcela hneď spoznať a prinajlepšom by som ho akurát tak odplašila.“ Hoci Ruth počúvala monológ svojej sestry, jedna veta jej zarezonovala v ušiach. „Mala dosť starostí s tebou.“ Bolo to až tak zlé, že si to všimla dokonca aj Beth? Všimla si to celá rodina? Pomaly sa jej opäť zmocňoval smútok a hanba, ktorú cítila včera. Namiesto odpovede sestre, len zrazu ostala ticho a neprítomne hľadela pred seba. Beth si všimla jej náhlu zmenu nálady. Asi zasiahla citlivé miesto a preto nevedela ako má zareagovať. Je lepšie sa jej prihovoriť, alebo radšej odísť a nechať ju, nech si všetko v pokoji premyslí? Nakoniec sa rozhodla sestru trochu povzbudiť a aspoň mierne napraviť svoju chybu aj keď v nej bol kúsok pravdy. „Ruth, tým som ťa nechcela uraziť. Viem, že mamu nadovšetko miluješ a verím, že si určite ne…“ „Nie Beth, ja viem, že som jej svojím správaním veľmi nepomáhala“, rýchlo prerušila sestru, nech ju už viac nemusí trápiť pocit viny, „ty si o dva roky mladšia a správaš sa omnoho dospelejšie než ja,“ priznala si chybu so slzami v očiach. Beth smútok Ruth veľmi zarmútil. Konečne videla, že jej správanie ju skutočne mrzí a dokonca v posledných dňoch sa snaží o nápravu. „Ruth, hlavné je ako sa správaš teraz. Je vidieť ako sa snažíš o nápravu a aj na mame môžeš vidieť ako ju to veľmi teší,“ povzbudivo sa usmiala a hodila sa Ruth okolo krku. „Ďakujem.“
“ Čo sa deje?“, spýtal sa ich malý braček, ktorý doteraz uchvátene sledoval zimnú dekoráciu a preto sa cítil mimo obrazu diania. „Ale nič krpec. Všetko je v naprostom poriadku,“ pohladkali ho po vláskoch a každá mu dala sladkú pusu na jedno líčko. „Fuj“, odtiahol sa od nich keď pocítil mokré stopy od ich pier. „Kto chce zjesť zvyšky vanilkového krému, ktorý mi zostal z koláča?“, kričala babka z kuchyne aj keď dobre vedela, že určite všetci traja. Našťastie ho ostalo toľko, že si každý jeden z nich pochutil. Kým spokojne sedeli a oblizovali lyžičku, celú obalenú v cukrovom kréme, prišiel za nimi strýko Mark zamotaný v blikajúcich svetielkach. Prosebne sa pozrel na svoje dve netere a synovca. „Pomoc!“
Všetci vybuchli do hurónskeho smiechu a pobrali sa do obývačky, kde akoby zo zeme vyrástol obrovský strom. Aj by vyrástol, lenže už od nepamäti babka preferovala skôr umelý než čerstvo odseknutý z lesa, ktoré sa nachádzali všade vôkol. Teta Liv aj spolu s Jane rozprestierali poprekrúcané vetvičky a snažili sa celý stromček dať ako-tak do vzpriamenej polohy. Predsa len bol rok schovaný na povale, kde sa chudák váľal medzi prachom a pavučinami. Po dôkladnom oprášení a provizórnom umytí sa ho teraz snažili upraviť, aby sa aspoň trošku podobal skutočnému stromu.
Keď Liv uvidela prichádzajúcu pomoc oči jej radosťou zaiskrili a hneď na ne zvolala. „Poďte pomôcť mame to trochu unormálniť. Ja zatiaľ utekám babke pomôcť v kuchyni, nech na to nie je sama,“ Ruth okamžite pribehla a chytila mohutný strom za niekoľko vetví, aby ho udržala v rovnej polohe. Beth s Tomom držali spodnú časť zelenej dekorácie, zatiaľ čo Ruth s Jane povystierali zvyšok pokrútených vetví.
Liv zatiaľ víťazoslávne precupitala do kuchyne, kde si hneď zobrala na starosti hromadiacu sa veľkú kopu špinavého riadu. Všetko urobí, len aby nemusela byť poverená vianočnou výzdobou. Predstavivosť a hlavne tvorivosť nebola jej silnou stránkou. Všetko radšej nechávala na svojej talentovanej sestre Jane, ktorá má od malička vlohy na maľovanie a cit pre krásu.
Už len pripevniť držiak na dolnú časť stromu, dokončiť posledné úpravy vetví a dokonalý stromček je takmer hotový. Samozrejme už chýba len ozdobenie. To mal na starosti strýko Mark spolu s Joshom. Kedže bol Mark mierne obmedzení robil Joshovi len pomocníka. Najskôr z neho odmotal svietiacu reťaz a potom ju pripevnil na hlavný symbol Vianoc. Keď už svetlo z nich sálalo na všetky smery, dievčatá sa mohli pustiť do zvyšných partií smutného stromčeka. Vytvorili „reťaz“ od krabíc s ozdobami až po stromček, aby nemusela každá osobitne behať hore dole, pričom Josh s malým Tomom na rukách ozdobovali najvyššiu časť. Dokonca aj pri zdobení stromčeka sa angažuje takmer celá rodina. Tomu sa hovorí ochota a láska k blížnym.
