Znova do nás niekto kope…….

Znova do nás niekto kope…….

Chcel som tu začať písať o inom, na prvý pohľad sa mi tato stránka veľmi zapáčila, ale môj plán sa po prečítaní článku o cyklistoch z Anglicka a ich skúsenostiach s nemocničným ošetrením a ostatnými zážitkami na Slovensku zmenil. Rodina ma prehovárala, aby som s týmto nezačal, ja som myslel, že dve noci dobrého spánku zmenia môj pohľad, ale nie, povedal som si, že to chcem napísať, nie musím, lebo musím len umrieť. Žijem momentálne v Škótsku, teda v UK, aby som bol presný, som tu pracovne. Možno môžem trošku porovnať, či čitateľovi priblížiť, ako to zdravotníctvo a ostatne funguje tu a v každom prípade sa zastať lekárov a sestier na Slovensku. Dovolím si uviesť niekoľko prípadov, ktoré som zažil na vlastnej koži tu v UK, nekritizovať, to vie každý,  len porovnať. Ti dvaja podnapití pani, čo sa vybrali bicyklovať po kopcoch v Karpatoch tak dourážali naše Slovensko, že jednoducho sa treba proti tomu brániť. Ešte na dokreslenie, tu v Škótsku je štátne zdravotníctvo pod skratkou NHS. V prvom rade chcem podotknúť, že určite by ich ošetrili a poskytli prvú pomoc aj bez tej kartičky európskeho poistenia, ale kedže normálne komunikovali, tak otázka našich lekárov, či sú poistení bola adekvátna. Aj tu padne prvá otázka, či máte national insurance, ich poistenie. Teraz nech si každý čitateľ urobí sám obraz, nechcem paušalizovať, hádzať všetkých do jedného vreca, ale tieto dva prípady napíšem, pre obhajobu našich lekárov. Pracoval som tu v priestoroch, kde bola teplota mínus 25 stupňov a stal sa mi uraz, omrzol mi ukazovák na ľavej ruke, posledne dva články. Veril som, že to samé prejde, ale keď mi začal hnednúť a strácal som citlivosť, uvedomil som si, že je zle a na tretí deň som letel na „emergency“. Po nekonečnom čase čakania v čakárni, ma vzali do miestnosti, kde sa ma ujal „pán doktor“. Vzal mi ruku do naručia, popozeral všetkých 10 prstov, slovka nevyriekol, sadol za stôl a písal, dlho písal. Nevedel som, čo bude, čo ďalej, tak nesmelo som sa opýtal, aká bude liečba a či sa to ešte vráti do normálu. Mlčky pokračoval ešte hodnú chvíľu v písaní a potom vyriekol vetu, na ktorú do smrti nezabudnem. „Fajčite pane“? moja odpoveď znela ANO. On nato : „tak musíte prestať alebo držať cigaretu inak, lebo ten prst Vám zhnedol od fajčenia“. Ostal som stat v nemom úžase. To sa mi snáď len sníva…..asi ma nerozumel…..neviem. Tak som mu ešte raz povedal, že to mam omrznuté. Vypočul si ma, usmieval sa arogantne, ale nakoniec asi uveril a povedal, že tu jeho kompetencie končia a musí privolať „odbor neho lekára“ a poslal ma späť do čakárne. „Odborný lekár“ prišiel za dve hodiny, povolali ho ku mne až z domu. Vzal ma do tej istej miestnosti, vypočul si ma a prehovoril: “ Veľmi správne, mate to omrznuté „. To som ja už minimálne dva dni vedel aj bez neho, ja som potreboval pomoc a nie potvrdenie mojej diagnózy xixixi. “ Majte to v teple“ ukončil svoju prácu na mne a odišiel. Miestnosť bola pekná, osvetlená, vymaľovaná, ale to nelieči. Pani z Anglicka. Liečia lekári, pani z Anglicka. ˇÁno, majú ti dvaja pravdu, že naše štátne nemocnice sú v úbohom stave, ošumelé, ale pracujú v nich ODBORNÍCI. Pracujú v nich naozajstní PÁNI DOKTORI. Umelci. Možno nevedia po Anglicky, ale vedia stanoviť diagnózu a liečiť, vedia ju napísať po Latinsky, čo je reč lekárov. Ani veterinár nemusí vedieť havkať, aby liečil dobre psa, ani mňaukať, keď ma na stole ubolene mačiatko. A určite nám títo dvaja turisti nebudú kázať, kto a kedy sa ma učiť Angličtinu. To určite nie. A ešte jednu zaujímavosť. Rok späť som bol na pravidelnej prehliadke, odoberali mi krv, no tie bežné prehliadkové činnosti. Túto činnosť vykonavajú vždy 3 sestry. Prvá namastí miesto, kam sa pichne ihla, druha pichne a odoberie krv, tretia položí na miesto tampónik a prelepí. Nedalo mi a opýtal som sa, či je to tu bežne, toľko ľudí. Dostal som fascinujúcu odpoveď, vraj jedna ešte chyba, ta, nato prelepenie. To snáď ani nieje možné. Keďže tí dvaja cyklisti si kopli aj do vzdelanostnej úrovne Slovákov, nedá mi napísať, že naše všeobecné vzdelanie, každučkého Slováka je výborne, oproti týmto tu. Žiaka, ktorému sa jednoducho nechce učiť, je lajdák, rodičia so silnou podporou školy preradia medzi dyslektika. Škola ziska lepší kredit, lebo nemá zlých žiakov a rodičia získajú obrovské benefity, sociálne dávky, nakoľko majú doma malého „akože“ dyslektika. Na Slovensku sa rozbehol trend, vedieť aspoň dva jazyky, ten rodný a angličtinu k tomu. Tu? Verte mi, že títo tu gramatiku svojho rodného jazyka ovládajú úboho a znalosť iného jazyka neprichádza do úvahy. A to sa naozaj nechcem rozpisovať ešte o tom, akú majú v reštauráciach a puboch všade špinu, smrad, polepené stoly, no skratka hnus. Kolónie vo svete de jure skončili, de fakto pokračujúcu. Tí mocní šklbú chudobných ďalej, Anglicko je toho asi najlepším príkladom, možno to raz skončí, určite, len kedy, to nevie nik. Som tu už 4 roky, dosť som toho spoznal, ale čoraz viac som hrdý nato, že som SLOVÁK. Možno by neuškodilo viacerým kritikom Slovenska prísť sem, trosku si tu popracovať a potom až kritizovať Slovensko. Andrej