ABECEDA ŽIVOTA – 18.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)

ABECEDA ŽIVOTA - 18.kapitola - Live with passion - (kniha na pokračovanie)
Tento príbeh je kapitola 18 z 24 v knihe LIVE WITH PASSION

Azda Budem Cítiť Dotyk

Ešte Fajčím…. Gratulujem

Hlúpa Ihla Ja Končím

Láska Moja Nesmúť

Ostaň Ponorená (do perín)

Ranné Slnko Tvojim Ústam

Vyčaruje X,Y Zážitkov

A Blbi Cynici

Dopíšu Etické Fejtóny

Gauneri

Hľadajúc Improvizáciu Javiskových Kulís

Len Málo Napovie Onen Príbeh

Románopisci Sú Takí Úskoprsí

Vytlačia Xeroxom “You” Zomrieš

(venované bratovi Mircovi)

– Som sám. Nikto mi kurva nerozumie. Každý odo mňa niečo očakáva. Každý sa mi stará do života – začal sa mi sťažovať brácho už asi po milión stošesdesiaty piaty krát.
– Jáj no vitaj chodiaca depka. Opäť a znova bratku. Kedy sa toho “optimizmu” zbavíš? Hovoríš, že si sám a na druhej strane, že sa ti každý stará do života. Tak čo vlastne chceš?
– Nech mi dajú všetci svätý pokoj!
– ??? Tak ale potom budeš sám ozaj. Čudujem sa ti. To nevieš reagovať? Pochop, že všetko je len odraz tvojho správania sa. Sám nechceš byť a keď sa do teba niekto stará nepáči sa ti.
– A čo mám robit?
– Urob to čo ja. Daj všetkým najavo, že žiješ tak dobre ako vieš a že chyby ktoré robíš sú len a len tvoje chyby. Vypočuj si iný názor, ale urob to čo chceš a nie to čo sa od teba očakáva. Ty stále robíš to čo od teba chce niekto iný. Rob to čo chceš ty. Ale musíš si uvedomiť jedno. Ak sa tak rozhodneš konať budeš si musieť za svojim rozhodnutím stáť. Lenže problém je ten,

že teba stále niekto ťahal z tých tvojich sračiek. Pozri ja som celý svoj život sám a pritom mám okolo seba stále kopec ľudí. Ale stále verím v jedno, že raz nájdem spriaznenú dušu, ktorá mi bude ozaj rozumieť a nie len sa tak tváriť, že mi rozumie. Poď vypadneme niekam do ulíc . Bude fajn. Tak čo ideme ?
– Ideme jasné a mama bude zase hučať že sa flákame
– Mirec mama bude hučať aj keď budeme mať po 60 tke, ak ešte bude žiť.

Naša starostlivá mama. Strávila vyše 40 rokov ako učiteľka v materskej škôlke a to ju poznačilo na celý život. Kým večer nie sú doma všetky topánky za dverami, ani spať nejde. Stále si vytýka, že nás zle vychovala a pritom nás vychovala ako najlepšie vedela. Vždy nám prízvukovala – Veď vy pochopíte, keď budete mať vlastné deti, čo je to mať o nich strach.

Dnes už mám syna Jakuba a zniesol by som mu aj modré z neba, ale už od mala sa mu snažím nechať slobodu a dávam mu možnosť voľby. Nikdy mu nebudem v ničom brániť. Nebudú žiadne príkazy a zákazy ak, tak leda prosby a odporúčania. A hlavne sa ho nebudem na nič vypytovať. Ak bude chcieť to čo ho bude trápiť mi povie aj sám.

Ak naša mam urobila nejakú chybu tak jedine takú, že to s tou výchovou a starostlivosťou občas preháňala. A hlavne vždy chcela všetko vedieť. Pamätám si ako som sa raz vrátil z firemnej oslavy, pracoval som vtedy na Obecnom úrade, asi nad ránom okolo tretej. Otvorila mi dvere a namiesto toho aby si išla ľahnúť sadla si ku mne do kuchyne. Ja si totiž bez rozdielu času kedy prídem varím kávu. Sedela tam pri mne a dovtedy sa vypytovala sa kde som bol s kým som bol.

– Mami, veď vieš, že sme mali firemnú oslavu. Bol som s kolegami.

– Veď viem, ale starosta išiel domov už pred troma hodinami.

– Počuj, nechcela si ty ísť k policajtom?

– Rob si žarty.

– Nerobím, ale máš lepší prehľad o ľuďoch v dedine než krčmár Vojto.

– Takže mi nepovieš kde si bol doteraz.

– Mami pozri choď si ľahnúť. Som doma, triezvy, živý a zdravý. Ak ti poviem kde som bol od chvíle keď som sa rozlúčil hore na parkovisku so starostom, nebude sa ti to páčiť. Načo to bude dobré.

Odišla si ľahnúť. O desať minúť už bola späť – Takže mi to nepovieš?

– Dobre teda ako chceš. Bol som ešte na úrade.

– Čo si robil na úrade a s kým?

– Bol som s Jolankou.

– Ty nie si normálny.

– Vidíš vravel som ti, nebude sa ti to páčiť keď ti to poviem, tak načo vyzvedáš.

– Keď sa to dozvie jej manžel zabijete ťa.

– Jasné mami hneď ráno pôjdem za ním a poviem mu. “Prepáč. Vieš oslava, sem tam nejaký drink, nejak sme sa neovládli a pomiloval som ti ženušku.”

– ?????

– Mami, prosím ťa. Išiel som s ňou na úrad, lebo si tam zabudla vajcia čo cez deň kúpila na tržnici. Sedeli sme ešte popíjali čaj a víno čo ostalo z oslavy. To je všetko. Však sme skoro ako brat a sestra.

– Tak to dúfam, že máš rozum je predsa vydatá.

– A čo to je vada?

– Prestaň si robiť žarty Jozef.

– Veď práve mami, že si nerobím, ja beriem život taký aký je. A poviem ti úprimne ak by prejavila záujem nebránil by som sa. Každý hľadá to čo mu v živote chýba. Takže asi tak. A mám pocit, že Jolanke toho chýba dosť. Choď si už ľahnúť. Prosím

Odišla. Tentokrát sa už nevrátila. Celú pravdu som jej hovoriť nemusel aj tak ju vedela. A koniec koncov som jej neklamal. To s tými vajciami bola pravda. A čo bolo medzi tým? …

Ale vrátim sa k bratovi Mirovi. Je mladší o osem rokov. Ako sedemročný som si ho vymodlikal u rodičov. Ako mladší dlho očakávaný sa stal otcovým miláčikom. Mireček sem, Mireček tam. Mireček všetko mohol. Mireček nič nemusel. Mireček sa učil na čisté jednotky. Mireček bol predseda triedy. Mireček. Mal som ho rád od mala. Chvíľu mi liezol na nervy a to v období keď som mal 15 a on 7 a všade chcel chodiť so mnou. V dospelosti sme sa to snažili si vynahradiť skočili sme spolu na futbal na pivo. Stále popri pive vydrankal odo mňa kde akú tu korunu. Kedže som už zarábal a on ešte len študoval chápal som to, veď raz sa karta otočí. Problém však nastal vtedy, keď veľmi rýchlo pochopil, že stále keď na mňa hodí svoju depku tak ja stále pomôžem. Nevadilo mi to. Nerozmýšľal som nad tým. Robil som to preto lebo som to robiť chcel. Keď sa to vyšplhalo k sume s 3 nulami prestal som to rátať. Peniaze boli, sú a aj budú. A môj brat bude chodiaca depka celý život. a bude ňou preto, lebo si Abecedu svojho života prekladal sexom, drogami a alkoholom. Lebo žil od svojich 18 tich rokov až do tridsiatky ako bohém. Lebo…lebo keby som ho pred tromi rokmi v New Addingtone nenechal ležať v absťákových kŕčoch a opäť mu zo sračiek pomohol dnes by tu už nebol. Ja som ho vtedy nechal nech sa zvíja od bolesti nech sa zgrcia pre mňa za mňa. Vedel som, že to prejde a vedel som aj to, že prvým lietadlom ho pošlem rovno z ostrovov domov a z letiska pôjde rovno na liečenie.

Stále som sa snažil pochopiť prečo a kôli čomu, človek ako on siahol po drogách. Mal a stále má skvelú hlavu. Mohol robiť v živote čo sa mu zapáčilo. Vybral si cestu ktorá viedla rovno do pekla. Snažil som sa s ním o tom rozprávať. Snažil som sa zistiť, kde sa v jeho programe stala chyba. Ja som mal v živote x príležitostí napudrovať si nos a neurobil som to. Možno preto, že som to nikdy nepotreboval. Možno preto lebo ak chcem prežiť extázu ak chcem prežiť vášeň stačí mi triezvy rozum. Možno preto, lebo som pochopil podstatu bytia. Možno preto, lebo žijem a beriem život taký aký je. Lebo som večný optimista. Lebo viem, že všetko čo sa mi má stať sa mi aj stane. Lebo viem, že nič čo ma má stretnúť mi neutečie. Lebo viem, že moja cesta mi bola dopredu daná…lebo..lebo mám ten dar?

Cez to všetko ho mám a budem mať stále rád. Cez to všetko o ňom viem veci, ktoré o sebe nevie ani on sám. Cez to všetko sa na neho stále teším aj keď viem, že ďalší rozhovor s ním nebude o nič optimistickejší ako ten pred tým. Cez to všetko je s ním sranda. Dlho som premýšľal, dlho som skladal mozaiku jeho života a nakoniec som nato prišiel. Je sám. Ozaj je sám a on sám nevie byť. Rozdal by sa pre niekoho, kto by ho mal naozaj rád taký aký je. Zúfalo hľadá lásku a pochopenie. Nie je na tom nič zlé. Lásku hľadá každý živý tvor. Problém je ten, že on ju hľadá zúfalo a za každú cenu. A keď to nešlo v reálnom svete našiel si ten ktorý bol lepší a ľahší, ten s “narkomanskou” hlavou. Fungovalo to, ale len do chvíle, kým dávka účinkovala. S vyprchaním prišiel reálny svet a opäť dávka a tak dookola. Prežil som s ním dokonca stavy, kedy nevedel čo je reálne a čo sen. Stal sa z neho dokonalý schizofrenik. Gloom z Pána prsteňov bol proti nemu slabý odvar.

Dnes už je v poriadku. Dnes abstinuje. Od všetkého. Zvláda to aj keď tá depka mu zostala. Peniaze už neriešime. Keď sa stretneme snažíme sa filozofovať o živote. Zmenil som taktiku. Namiesto toho aby som mu stále dookola radil čo má robiť, začal som ho počúvať. Namiesto toho aby som mu jeho minulosť trieskal o hlavu pomáham mu opäť ukladať poprehadzované písmena z jeho Abecedy života. Už sme ich skoro všetky zrovnali na miesto. Len dve sa mu stále niekde kotúľajú L a R.

L ako Láska a R ako Radosť. Oni totiž spolu súvisia. Viem, že tú lásku raz nájde a spolu s ňou bude opäť vedieť čo je to radosť. Radosť zo života, radosť z toho, že sa do neho niekto stará. A možno to bude naopak.

PODPORIŤ AUTORA

[add_to_cart id=”” sku=”P003″]

Navigácia v knihe<< Runaway train – odchádzajúci vlak. 17.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)Život je hra – 19.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie) >>
Autor

Jozefo

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár