Tento príbeh je kapitola 16 z 24 v knihe LIVE WITH PASSION

Stalo sa ti niekedy, že si mala deja vu? Že žiješ svoj život ako keby viackrát? Určite áno, ale zamyslela si sa nad tým prečo sa tak deje? Či to pre teba nie je dôležité?

Mne sa stávajú situácie, keď dokonca viem čo sa stane. Vidím ako sa vraví za roh. Čím to je? Prečo vnímam veci a udalosti okolo seba ináč ako ostatní? Prečo neberiem život tak ako ide a zamýšľam sa nad vecami, nad ktorými veľa ľudí mávne rukou? Prečo je pre mňa dôležité úplne niečo iné ako pre moje okolie?

Momentálne pracujem v mestečku Leamington Spa. Keď som tam bol prvý krát na pracovnom pohovore a po ukončení som išiel späť do mesta kde bývam namiesto autobusom alebo vlakom som išiel pešo. Už som to spomínal, opäť ma prepadla prvá myšlienka.

– Choď pešo – zreteľne som počul hlas, ktorý mi podsúval tento crazy nápad.

– Prečo mám ísť pešo?

– A prečo nie?

– Lebo nepoznám cestu? A ak ceste tu trvala autobusom 50 minúť cesta späť pešo, no dobré 3 hodiny.

– Ale veď tam kam chceš ísť nevedie len jedna cesta predsa. Pôjdeš inou.

– No dobre teda tak idem

Rozhovory s hlasom, ktorý ma sprevádza celý môj život sú u mňa úplne normálne. Neboj som som v poriadku. Vôbec som sa nezamýšľal nad tým prečo idem pešo. vedel som len jedno, že cesta ktorou som sa vybral je tá správna a dokonca najkratšia. Vedel som, že nemôžem zablúdiť. A vedel som ešte jedno. To prečo idem pešo práve touto cestou budem už o chvíľu potrebovať. Ani som len nepomyslel nato ako dlho mi tá cesta bude trvať. Čas nebol dôležitý. Ani nie o pár týždňov som tou cestou začal chodiť do práce na bicykli. Áno viem, možno bezvýznamná udalosť. Pre niekoho možno áno. Pre mňa nie. Veľa krát som zistil, že ozaj nič nie je náhoda a všetko čo sa deje má nejaký skrytý zmysel.

Ďalšie otázky ktoré si kladiem skoro každý deň sú, prečo aj keď mám okolo seba veľa veľmi veľa ľudí som vlastne sám? Sám vo svojom svete, ktorý je krásny, bezproblémový, svet plný divov a fantázie. Prečo mám celý svoj život pocit, že nie som z tohto sveta? Prečo mám pocit, že som tu nato aby som splnil misiu, ktorú skoro všetci ľudia považujú za takpovediac impossible. Prečo celý svoj život hľadám človeka, ktorý mi bol daný? Prečo viem,že kým ho nenájdem nebudem môcť odísť do večnosti? Prečo viem, že keď ho raz nájdem zapadneme do seba ako kocky z lega? Prečo viem, že kým ho nenájdem nikdy nebudem celý ale len polovičný? Prečo vlastne píšem tuto knihu? Prečo to robím? Čo tým sledujem? Koho a čo tým ovplyvním?

Preto, lebo viem, že práve cez tuto knihu, cez tieto myšlienky, vety a slova nájdem tú moju kocku z lega. Pretože viem, že čítaš tieto riadky, pretože viem, že v poslednej kapitole tejto knihy napíšem

– Nikdy pre mňa nebol dôležitý čas.Dôležitý je iba život. V živote nie je dôležité ako dlho budeš žiť, ale ako budeš žiť. Nikdy som neprestal veriť, že si a že to pochopíš. To čo ma držalo pri mojej viere v teba bola vášeň pre teba a všetko čo s tebou súviselo. Neľutujem ničoho čo som preto obetoval, ani jedného dňa, ani jednej prebdenej a preplakanej noci, lebo viem, že tie slzy neboli zbytočné a čas nebol dôležitý. Čas sme nemohli zastaviť, dobehnúť ani predbehnúť. To čo nás malo stretnúť, nás stretlo. Nemohli sme sa tomu vyhnúť. A vôbec nebolo podstatné či sa to už niekedy stalo, alebo či sa to stane zajtra alebo o 20 rokov, preto lebo som vedel, že sa to stane.

Otvor oči, otvor svoje srdce. To čo môžno celý život tak zúfalo hľadáš máš už dávno vedľa seba. A možno tomu iba práve teraz ideš oproti. Vnímaj svet okolo seba. Všímaj si každý jeden detail. Nauč sa, že práve veci, ktoré doteraz pre teba nič neznamenali, že práve tie veci sú dôležité. Úplné maličkosti, možno banality. Možno len jedno slovo, ktoré si prepočula, alebo nechcela počuť. Možno len jedna úplne bezvýznamná udalosť v tvojom živote, ktorú si len tak z rozmaru hodila za hlavu, možno práve tá bola dôležitá a nie všetky ostatné, Možno slová, ktoré si mohla a jednoducho nepovedala, možno práve tie mali rozhodnúť. Možno pocity, ktorým si sa bránila lebo odporovali pravidlám etiky. Možno to, že si sa bála občas prejsť po neznámej ceste. Možno práve preto, že si nešla pešo ale autobusom.

Čas ten nie je dôležitý, dôležitý je iba život. A sú veci a udalosti, ktoré sa už nikdy, ale nikdy nemusia zopakovať aj napriek tomu, že mávaš deja vu.

PODPORIŤ AUTORA

Navigácia v knihe<< Keď ma prsty neposlúchajú – 15.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)Runaway train – odchádzajúci vlak. 17.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie) >>

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up