Nájdená….

opustené dieťa

 

 

……S veľkými modrými očami pozeralo  na mňa malinké dievčatko ktoré sedelo uprostred miestnosti a pohľad zo mňa nespustilo po celý čas ako som tam bol  ,hovorím jej choď sa hrať  s deťmi malinká..a ona len sedela a pozerala. Oči mala také krásne ako dve nebeské perly….

Po ceste domov som bol  zahľadený na cestu ,  uvedomil som si   ,že nemôžem prestať myslieť na to malé dievčatko a dal som si otázku , ktorá matka sa mohla  zrieknuť tak pekného dievčatka? . musela mať dôvod lebo si to neviem vysvetliť .

Prišiel som domov auto som ani nezaparkoval do garáže ako obvykle a rovno som išiel na svojou ženou a snažil som sa jej vyrozprávať  čo sa mi udialo…

Príroda nás neobdarila o potomka a preto sme hľadali rôzne alternatívy  a pohrávali  sme sa aj   tou myslienkou ze si adoptujeme jedno aj dve deti. Nevideli sme v tom problém , podmienky sme splnili na jednotku. Moja manželka milovala detičky ale bohužiaľ a preto si zriadila materskú škôlku ,bola skvela učiteľka ,deťom sa venovala každý deň  ako keby mal byť posledný . Milujem svoju ženu a preto chcem jej splniť každé jej prianie.

Videla , že som nadšený a navrhla mi že nabudúce či ju zoberiem so sebou chcela by vidieť tie nebeské perly – odpovedal som samozrejme a tak som zavolal riaditeľke  a dohodol si termín a spomenul som jej že prídem aj s manželkou  ,otvoril som diár a cez telefón sme si upresnili spoločný deň. Tešil som sa veľmi  , niečo mi šepkalo že ta modrooká bude naša , ale nechcel som predbiehať.

Ten deň prišiel , keď sme mali isť do zariadenia s manželkou sme a zastavili že kúpime našej malej ,,tak sme ju volali naša,, nejakú peknú bábiku.

Moja manželka vybrala bábiku vo veľkosti toho drobca. Keď sme prišli pred zariadenie ,riaditeľka nás už čakala a manželka nečakala ani že nás prevedie zariadením a hneď vyhŕkla kde mate tu malú princeznú, riaditeľka pozrela na mňa ze koho ma na mysli tak som jej musel pripomenúť o kom  manželka rozpráva ,dievčatko s modrými ocami – aha povedala riaditeľka hneď vám ju dám zavolať a prečo ju práve?

Presne tak ako vravel manžel, v ničom neklamal bola malinka a peknučká ,kľakli sme si ku nej a podali sme jej krabicu s bábikou ,bola vyššia ako ona usmiala som sa .

Pozrela som na manžela a vravím vybavuj papiere .Nemýlil som sa ,vedel som že ako sa stretne  s malou mi povie so slzami v očiach vybav potrebne veci…

Ani na sekundu som neváhal ,poprosil som pani riaditeľku aby sme urobili kroky k tomu aby sme si mohli hneď zobrať malú aspoň na pár dni pokiaľ neprebehne proces .

Moja manželka plakala a naše dievčatko sa usmievalo ako slniečko ,konečne som vedel že budú obidve šťastné . Dievčatko malo aj krásne meno Alžbetka….

Všetko išlo ako masle adopcia  prebehla v náš prospech, Alžbetka nám bola zverená a my dvaja sme boli šťastný , bohatý o našu dcéru.

Alžbetka rástla po pri našom boku so všetkým čo k tomu patri slzy,smiech radosť, žiaľ aj vzdor….

Naše dospelé dievčatko nám ochorelo a my sme museli isť z celou pravdou von ,nakoľko malo diagnózu kde hlavnú úlohu hrali biologický rodičia.

Nepoznali sme ich a ani nikdy sme nemali potrebu ich vyhľadať .

Pozval som moje dievčatá na večeru aby sme sa o tom v kľude porozprávali ,Alžbetka počúvala s otvorenou pusou ,nechcela tomu veriť len tíško povedala vy ste moji rodičia a s plačom vybehla z reštaurácie…..manželka za ňou ale márne .

Smutný a mlčky sme odišli,v aute sme sa obidvaja nezmohli na jediné slovo až doma mi povedala vráti sa?kam odišla?bojím sa o ňu …

Celú noc sme nezažmúrili ani oka , čakali sme kedy dá kľúč do dverí , dočkali sme sa ráno o tretej . Jediné  čo povedala musíme ju nájsť , chcem byť zdravá ..

Hneď som začal konať ,zdvihol som telefón vôbec na nezaujímalo koľko je hodín potreboval som získať jej  prvý rodný list -meno matky to mi stačilo ….

Pani riaditeľka bola vrúcna a poskytla mi informácie kam sa mám vybrať a ktorým smerom ……Poslala nás mnoho kilometrov od nášho bydliska .

Dorazili sme do mesta na konkrétnu matriku a veľmi nepríjemná pani nás odvrkla od okienka že to nie je také jednoduché a jej na oplátku a kedy to bude jednoduché s hnevom v hlase som sa jej spýtal -zajtra to budete mať pripravené.

Tak ako sľúbila , hneď ráno sme stali pri okienku a pani nám dáva obálku , Alžbetka otvorila a číta ,,já ani nemám otca,, a rozplakala sa ,máš jej vravím trošku ma to pichlo pri srdci a snažil som sa to hneď pre dýchať…

Chcem sa s ňou stretnúť a keď Vás môžem poprosiť sama….,vedeli sme že to nebude okamžite . Najali sme si súkromného detektíva , našiel biologickú mamu .

Raz večer mi zavolal,že kto to je a kde býva spadla mi sánka ,,pani doktorka ktorá opustila pri pôrode svoju dcéru,,

Alžbetka sa s ňou stretla v úplnej tichosti , po ich stretnutí len povedala nechcem ju viac vidieť !!!!!! na stretnutie prišla s právnikom a dala mi podpísať papier, že do budúcna nebudem žiadať od nej jej majetok a nikdy sa nedozvie jej pravá rodina že existujem….

Ostal som veľmi nahnevaný čo si tá ženská dovoľuje , moja manželka plakala deň aj noc a preto som musel byť rozumný a rozmýšľať s triezvou hlavou…

Moje dievčatá ma potrebujú a budú potrebovať  viac ako nikdy pred tým….Ľúbim

 

 

 

 

 

Autor

Ema

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár