Nezvestná… 2.časť

Každý večer keď som sa chcela aspoň trošku vyspať ,musela som si dať tabletky na spanie ,tropické horúčavy vo dne aj v noci ma vyčerpávali a uberali na sile . Rána tu je obloha jasná až kryštálovo modrá. To ráno som si dala ľahké šaty a pohodlnú obuv a vybrala som sa s mojím  sprievodcom na určený smer ktorý mi nechala mama v záveti…Vidali sme sa na cestu podľa mapy mala trvať hodinu cesta , ale mne sa zdalo že nemá konca kraja ,prechádzali sme po púštnej ceste videla som po okolí behať nádhernú zver….V polovičke cesty môj odhad nám začalo sa kaziť autá ,zľakla som sa žiaden signál a ani žiadne auto v okolí a moje podozrenie sa potvrdilo…

Išiel hľadať pomoc a mňa nechal pri aute strácal sa mi v diaľke a ja som videla už len malinku bodku. Bolo horúco a mne začínalo byť nevoľno od slnka ,pila som v malých dúškach vodu lebo som nevedela ako dlho tu ešte budem čakať, kto mi príde na pomoc? a či niekto príde? začala som panikáriť chodiť okolo auta hore dole a znova hore dole ,nemala som vôbec pojem o čase ,koľko je už preč? či to neurobil náročky ?ved ho vôbec nepoznám.

V strede púšte sama ,pomaly už bez vody a ja som chodila okolo auta a pozerala na každú stranu ci ho náhodou neuvidím ..-ale márne . Začínala som byť mimo reality videla som zver ako sa približuje ku mne , začala som utekať čo mi sily stačili. Keď som sa otočila spadla som  z noch a ucítila bolesť na hlave viac si nepamätám. Neviem vôbec koľko hodín alebo  dni som ležala na púšti .

Prebrala som sa v kruhu čudných ľudí  z očami som sa popozerala po miestnosti a pohľad som hodila na seba a prezrela som samu seba od hlavy po päty.

Kto som ?ako sa volám ? ako som sa tu dostala ? Nič si nepamätám…Pane bože pomôž mi

Kto su to za ľudia ,vyzerajú príšerné….Chcem ísť domov ,len nevedela som kam patrím ako sa volám či mám rodinu? Určite mať musím …

 

Medzi tým prišiel Emin sprievodca k autu len že ona už tam nebola, kde tá ženská mohla odísť sám pre seba si vraví….

Žeby ju napadla zver? ,ale to by sme videli pozostatky ,dostal som strach a paniku ,že za to žieňa som podpísal vlastným krkom….

Nemohla ostať pri aute ako sme sa dohodli? čo jej bránilo odísť od auta?

Po ostrove začalo pátranie po nezvestnej Eme , nikto ju nevidel ani nikto o nej nepočul…

Navigácia v knihe<< Cesta do Afriky…1.časť
Autor

Ema

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár