Pulz….

 

 

Pred pár mesiacmi sa to začalo stretnutím Emily a Tibora . Emily vtedy musela niečo urobiť,inak by zničila všetkých vrátane seba.

Tento príbeh je písaný pre ženy ,ktoré v sebe nenašli silu,hlas a odvahu.

Nedajte si vziať to,s čím ste sa narodili .Vezmite si to späť.

Emily,hlboko zranená na duši a nešťastná sama zo seba,je tentoraz ochotná riskovať všetko,len aby mohla byť s mužom ,ktorý od ich osudového stretnutia ovládol všetky jej myšlienky a sny.

Ich vzťah sa stále komplikuje a zostáva jej už len dúfať, že Tibor  ju stále miluje a odpusti jej.

Tibor sa však odrezal od spoločnosti aby si vyliečil zranené srdce , utiahol sa do nezmyselného sveta , ktorý ho ničí. Emily nie je naučená  byť vo vzťahu tou silnou ,no musí v sebe nájsť odvahu a sebadôveru ,aby mohla bojovať o ich lásku a odlákať Tibora od kraja priepasti – aj keby to znamenalo podľahnúť spaľujúcej vášni.Určite viete ,aké strašne je túžiť po niečom tak veľmi , že si uvedomíte čo je pre Vás dôležité a ste ochotná preto urobiť aj nemožné ako aj Emily.

 

Emily sedela v taxíku ,oprela si hlavu o okno a zaslzenými očami pozorovala blikajúce svetla ,keď prechádzala mestom za Tiborom  na druhú stranu. Čím sa viac približovala k nemu kde býval a vzdiaľovala od svojho bydliska si uvedomovala ,že jej zdravý rozum a srdce visia na tenkom ľade. Nepokojne sedela a jej zrak padol na palubnú dosku kde čísla naskakovali rýchlosťou svetla. Bola polnoc ,prešiel ňou záblesk nádeje a tuho prižmúrila oči a modlila sa aby jej Tibor odpustil. Keď taxík zastal pred jeho domom, siahla do kabelky a vytiahla peniaze a zaplatila , otvorila dvere a vystúpila do daždivého počasia.

,,Hej,,  zakričal za ňou taxikár ,ktorého prízvuk bol maďarský .

,,Zatvorte za sebou ,slečna ,,!

Emily ho počula , no  nevenovala mu  pozornosť. Na neistých nohách a s nádejou srdci kráčala k novému začiatku – svojej budúcnosti s mužom bez ,ktorého nemohla žiť. Otvorila vchodové dvere a išla k výťahu .Trasúcou rukou privolala výťah .Na tele cítila studený pot a nervy sa jej chveli túžbou a úzkosťou. Keď výťah dorazil na prízemie, nastúpila doň a oprela sa o stenu . Bola fyzický a duševne vyčerpaná. Horko-ťažko ovládala chvenie a slzy jej ďalej  stekali po tvári. Tak veľmi sa bála Tibora a jeho reakcie ,že nevládala dýchať.

Odháňala nepríjemne pocity, šírili sa v nej rýchlo ako mor. Napokon sa dvere výťahu otvorili a Emily sa ocitla na prahu začiatku – alebo konca úplného .Chvíľu nehybne stála ,akoby sa jej nohy prilepili k zemi a hľadela na stenu.Nejasne počula zvuky z  bytu ,už chcela odísť od dverí a rukou hľadala svetlo na chodbe . Hlavou jej vírili všetky možné scenáre , aby strach prekonala sústredila sa na slová , keď jej stále vravel ty to dáš…….

Celá rozochvená zaklopala na dvere. Každé jej klopkanie  znelo ako  jej úder srdca.Utrela si slzy a roztriasla sa ako osika.

Minúty ubiehali, no odpoveď neprichádzala. Zaklopala znovu .tentoraz silnejšie…

Prosím otvor modlila sa v duchu a stlačila  zvonček pri dverách.

So zaslzenou tvarou si predstavila ,že ju Tibor  pozoruje a hľadí z opačnej strany to ju bodalo pri srdci.

..Prosím ,, zvolala a opäť zazvonila ,, Bože Tibor ,prosím ! Milujem ťa. Je mi to strašne ľúto.

 

Na chodbe bolo ticho .

Siahla do kabelky a chvejúcimi rukami  vybrala mobil , uprene hľadela na dvere a točila číslo a počúvala vyzváňanie mobilu .

,,Dovolali ste sa do odkazovej služby ozval sa jej hlas v mobile,,

Zrušila hovor a znova vytočila jeho číslo a opäť si vypočula odkazovú.

Nezmohla sa ani na slovo.

 

Keď Emily pochopila, že Tibor  jej neodpustí, pritisla si dlaň na ústa. Niekoľko bolestných minút mlčala, potom ju premohol žiaľ a chodbou sa rozľahol jej plač. Cúvala, kým chrbtom nenarazila do steny. Nespúšťala oči z  dverí a v mysli sa jej zakorenila živá spomienka na jeho tvár. Zrazu ju zaplavila  bolesť. So stiahnutým žalúdkom sa vrátila k výťahu, pomaly vošla dnu, a keď sa pohol, srdce jej prudko klesalo spolu s ním.

Emily so spustenými plecami a zlomeným duchom odomkla dvere bytu. Lampička nad sporákom vrhala slabé svetlo na zariadenie obývačky , a zamierila do svojej spálne. Ešte vždy sa triasla, a keď vošla do kúpeľne, smútok ju zahalil ako závoj.

 

 

Tibor počul zvuk  zvuk motorov lietadla  a premýšľal, či si Emily niekedy spomenie na chvíle, na ktoré on nikdy nezabudne. V duchu si kládol otázku, či je to naozaj definitívny koniec. Zdalo sa, že ju stratil navždy.

Tibor  nepochyboval o tom, že odchod nevymaže z jeho duše stopy, čo mu tam vypálila Emily, a že sa nikdy nezbaví bolestnej túžby po nej. Musel však vypadnúť  a dostať sa čo najďalej od jej ducha, ktorý ho určite bude prenasledovať. Nemôžem tu zostať sa zbláznim z toho vravel, Tibor kamarátovi ,ktorý ho bol odprevadiť na letisku .

Keď sa vrátiš dúfam ,že budeš starý Tibor ,sľúb mi ,že na Emily zabudneš pokiaľ budeš preč. Pri jej mene Tiborovi  rozbúchalo silnejšie srdce .

Pousilujem sa a pochmúrne odpovedal .Chvíľku mlčky stali a po chvíli Tibor zobral tašku a vyšiel po schodoch do lietadla.

Keď sa lietadlo pohlo , Tibor vedel ,že mu Emily bude chýbať , bude ju nosiť v srdci až do svojej smrti opitý – alebo triezvy.

..Miloval ju ,,…..dýchal ju ako vzduch .ktorý mu navždy vezmú.Vedel ,že mu nieje pomoci ,či bude utápať smútok v alkohole alebo utekať pred Emily nikdy ju neprestane milovať.

Všetko bolo definitívne preč . Tiborovi prišiel telegram od jeho kamaráta ,sadni na prvé lietadlo a príď domov Emily zomrela!!!!

Mne v tom okamihu srdce puklo od žiaľu ,nebol som schopný ani krok urobiť ,zobral som fľašu s alkoholom a pil som pokiaľ som vládal deň – noc……….