Dni, hodiny, minúty, sekundy… Všetko tak veľmi letí, až sa zdá, že každou sekundou sme minimálne o rok starší. Aj keď to znie ako stereotyp, je dôležité si užívať každú sekundu nášho života. Nebáť sa a jednoducho sa vykašlať na „démona“ ktorý nám hovorí, aby sme sa držali späť, alebo len ticho stáli v úzadí…
Praskajúce drevo pod nadvládou ohňa sa ozývalo celou miestnosťou, kde si vianočnú pohodu užívala šťastná rodina. Teplo sálalo na všetky smery a v miestnosti bolo toľko lásky, až sa zdalo, že sa zhmotní. V úzadí hrala vianočná serenáda a na stole boli ponúkané koláče rôznych druhov. „Milujem vianoce,“ Beth prerušila pretrvávajúce ticho,
„v tomto období mizne všetko zlé a všetko je akosi pokryté nehou, láskou a radostným smiechom.
„To si pekne povedala Beth,“ nahla sa babka k vnučke a vlepila jej cukrovú pusu.
„Píp„, ozvalo sa so stola spolu s nepríjemným vybrovaním. Jane siahla po svietiacom mobile a jedným pohybom šikovne odomkla obrazovku. „Neuveríte!“, pozrela sa na blízkych s toľkou žiarou očiach, až ich to takmer oslepilo, „Liv s Markom sa zajtra vracajú!“ Všetkým do jedného sa rázom rozlial tak úžasný pocit šťastia, až mali potrebu skákať dva metre do výšky. „Tak predsa budeme všetci spolu na vianoce!“
„No, už je pól jedenástej, rada by som si už išla ľahnúť,“ hlasno si zívla a pretiahla unavené kosti, „a čo vy?“ Pretrela si „sklenené“ oči a hľadala odpoveď. „Máš pravdu,“ uznal Josh a zobral malého Toma, ktorý mu už dávno zaspal v náručí na ruky, ako malú nevestu. „Nechaj Jane, ja ho uložím,“ zastavil ju, keď si všimol ako sa chcela vystreliť zo sedačky, „tak dobrú noc.“
Slnko posiela svoje lúče cez zmrznuté sklá okien domu. Tieto svetielka jemne pošteklili Beth jej peknú tvár ešte stále zahalenú závojom sna. Až keď nočnú bublinu pretrhli slnečné tŕne, pomaly zaklipkala lesklými očami. Ruku použila ako zátarasu pre otravné svetlo a hlasne zívla. Rýchlym pohybom si rozstrapatila vlasy a pomaly vstala z postele. Ťahavo spolu s nekonečným zívaním siahla po tričku a modrých teplákoch, ktoré mala ešte zo včera prehodené cez stoličku. Horko-ťažko si tričko pretiahla cez strapatú hlavu a hodila očkom po veľkom nástennom kalendári, ktorý má platnosť už len niekoľko dní. Dvadsaťštyri?! Veď dnes sú vianoce! Rázom sa jej rozsvietilo a vystrelila z izby akoby horelo.
„Vstávať! Sú vianoce! Vylezte z postelí! Uuoouu!!!“, vôbec netušila koľko je hodín a ani ju to nezaujímalo. Z dnešného dňa bola taká nadšená, že by vykrikovala aj o piatej ráno. Veď mala toľko dôvodov na radosť! Teta s Markom sa vracajú domov, čo znamená, že nie je vo vážnom zdravotnom stave. Jej rodina je šťastná ako už dlho nebola! Rozumie si so sestrou, malý Tom stále nadšene pobehuje po dome a všetkých zahŕňa objatiami a babka sa neustále usmieva. Všetko je tak ako má byť!
Tom ospato otvoril dvere a keď si uvedomil význam sestriných slov jeho ospaté očka zaiskrili, „Beth? Dnes sú vianoce?“ „Áno Tom, presne! Dnes sa poriadne napapáme cez vianočnú večeru a príde aj Santa Claus! Určite ti prinesie veľa darčekov!“
„Myslíš? To je úžasné! Awww!“, ihneď sa prebral a vtrhol do izby Jane.
„Mamiiiii! Hádaj čo je za deň! Hádaj, hádaj, hádaj!!“, začal skákať po zababušenej guči pod paplónom. Pod náporom tlaku sa Jane zamrvila schmatla svoj plod lásky pod paplón. „Pomoc!!“, dusený smiechom sa snažil chlapček zavolať dobrú dušu, aby ho vyslobodila. Ako na zavolanie sa vo dverách objavila Ruth a s tigrím revom skočila k nim.
„Aaaahr! Od seba!“, hrôzostrašne zrevala a snažila sa strhnúť paplón z dvoch bojujúcich osôb. Ako zázrakom sa jej to podarilo na prvý raz. „Dobre! Už sme kľudní! Prosím ušetri nás!“, prosili o zľutovanie „vyššie postavenú“ Ruth.
„Raňajkyyy!“, kričala zdola babka, keď usúdila podľa smiechu, že už je rodinka hore.
Všetci sa zgúlali dole z postele a pekne spolu napochodovali do kuchyne. Už zacítili vôňu úžasných domácich lievancov s čerstvým jahodovým lekvárom. Serenáda z brucha sa ozvala a slinky sa riadne začali zbierať. S hlukom otvorili dvere a keď vstúpili do miestnosti, ostali ako po obarení vraicou vodou. Za stolom sedela vrúcne usmievajúc teta Liv spolu s ujom Markom! Nevedeli uveriť vlastným očiam. Okrem pár škrabancov a zlomenej ruke, ktorú zdobila biela sadra, bol v poriadku.
„Ujo Mark!“, ako prvý sa zo šoku prebral Tom a radostne sa rozbehol za Markom. Už už chcel na neho skočiť, keď v tom mu cestu skrížila Liv. „Hej ty malý Tarzan,“ so smiechom ho schmatla a chytila do náručia. Malý Tom len prekvapene klipkal veľkými očami. „Nemôžeš ešte na strýka takto skákať. Teraz by ho to veľmi bolelo,“ ukázala na bielu stvrdnutú hmotu na Markovej ruke. „Toto mu nehybne drží zlomenú kosť, aby sa mu čo najskôr vyliečila.“
„Ahááá“, s otvorenými ústami počúval tetino vysvetlenie. „Kedy ste sa vrátili?“, spýtala sa Jane, kým si sadla aj s dievčatami za stôl oproti nim. „Okolo jedenástej“, pozrela sa za nich na nástenné hodiny, ktoré sa vynímali nad vstupnými dverami do kuchyne. Obe ručičky, veľká aj malá, trónila na najvyššom čísle kruhu. Jane sa obzrela dozadu, taktiež smerom hodín a takmer jej zabehol kúsok vianočky s kávou, keď si všimla koľko hodín hodiny ukazujú. „To sme vstali tak neskoro? Mami! Mohla si nás zobudiť. „Hodila s láskou vyčítavý pohľad na babku, ktorá sa krútila okolo kapustovej polievky a kapra s vianočným šalátom. „Drahá dcérenka, prepáč, že som si nemohla dovoliť odísť od hrncov, pretože tam bolo veľké riziko spálenia a neviem kto by sa tešil na spálenú vianočnú večeru,“ odpovedala so sarkastickým tónom a na konci sa usmiala typickým „babičkovským“ úsmevom.
Jane len prevrátila oči a s úsmevom sa opäť venovala sestre so švagrom. „No čo Mark? Ako sa cítiš?,“ opýtala sa s neskrytými starosťami. „No asi mi budeš veriť, keď priznám, že dosť ubolene. Nie len zlomená ruka mi vysiela do mozgu bolestivé signály“, zasmial sa a zdvihol ju mierne do vzduchu, „ale aj chrbát sa mi ozýva. Tie nemocničné postele sú skutočne za všetky drobné,“ posťažoval sa kým si sa ho dotkol a zo zhrbenej polohy sa vyrovnal. „Ale som naozaj rád, že štedrú večeru budeme tráviť všetci spolu,“ na všetkých sa usmial a Tom opäť radostne vykríkol.
