Nikdy nemala to šťastie obdržať ľúbostný dopis. Neznámy chlapec ju na kúsku papiera opisoval ako niečo nádherné a majestátne. Niekoho, z koho mu začne srdce nekontrolovateľne udierať do hrudného koša.
„Si môj kúsok svetla v tmavom hustom lese života…“
Dočítala posledné riadky a rozčarovane si ho priložila ku srdcu.
Uvedomovala si až príliš veľké klišé a absurdnosť situácie, no v tej chvíli ju to nezaujímalo.
Ešte nikdy nemala skutočný vzťah.
Afroditu, bohyňu lásky, asi veľmi nezaujímalo malé dievča, ktoré sa prvýkrát zamilovalo. V očiach sa jej zakaždým roztancovali iskričky a v bruchu rozleteli milióny motýľov. Keď ho prvýkrát uvidela v dave ľudí na diskotéke, srdce jej vynechalo jeden úder. Nezáležalo na tom, čo si o ňom mysleli jej kamarátky. Pre ňu bol ten najkrajší spomedzi všetkých. Havranovo-čierne vlasy sa mu točili v kučierkach okolo tváre a rovnako tmavé oči sa jej pozerali priamo do duše.
Osud im však neprial.
Keď si ich počas večera konečne všimol a začal z tých krásnych pier vyslovovať lichôtky všetkým kamarátkam, vrátane nej, napokon si ju nevybral. Ladne ju obišiel a zastal pred jej dobrou kamarátkou. Vždy si hovorili všetko, neexistovalo medzi nimi žiadne tajomstvo, no toto sa jej radšej rozhodla zamlčať. Avšak motýľe ju aj naďalej hladkali ich krídlami zakaždým, keď ho uvidela.
Pri spomínaní ju ešte stále pichalo pri srdci. Oči ju začali varovne štípať a rana v hrudníku sa otvorila. Opäť ich videla pred očami ako si niečo šepkajú a vymieňajú zamilované pohľady. Umrel ďalší kúsok jej zlomeného srdca.
Nedovolí, aby aj tento príbeh mal rovnaký koniec.
Chce ho spoznať, avšak prvý krok musí urobiť on.
Nezostáva jej nič iné ako dúfať, že raz vyjde z tmavého tieňa záhadnosti.
„Monika! Poď, pôjdeme na korčule.“
Och, mama ju vždy vedela rozptýliť, keď sa trápila. Akoby zakaždým vycítila, kedy ju skutočne potrebuje.
V mihu sekundy už sedela na stoličke v predsieni a bojovala s ťažkým zapínaním korčúľ. Bola o dosť pomalšia, než jej mama, ktorá už netrpezlivo postávala pri dverách.
„Áno, mami idem už. Veď si ma predsa zavolala, už keď si mala jednu korčuľu obutú… Tak sa nesťažuj.“
Jej mama stíchla, všimla si, že niečo s jej dcérou nie je v poriadku.
Mamine čarovanie tentokrát nepomohlo.
Umelé kolieska sa už radostne krútili na tvrdom asfalte a ona sa k nej konečne rozhodla prehovoriť.
„Hej Monika, stalo sa ti niečo? Zdá sa mi, že si kúsok smutná “
„Keď ti to poviem, sľúbiš, že sa nebudeš smiať?,“ dcéra uprela na matku podozrievavý pohľad no potom opäť zosmutnela.
„Nebola som k tebe úplne úprimná. Jeden z kôpky listov dnes ráno, bol pre mňa. Niekto sa rozhodol byť starým gentlemanom a vyznal mi lásku na kúsku papiera.“
