Milovať v každom momente

Milovať v každom momente

Milovať v každom momente.

Dýchanie je jednou z najdôležitejších potrieb ľudského tela a vzduch patrí medzi najväčšie životné dary. Môžeme byť vďační za vzduch, že už samo dýchanie nás núti milovať. Ako môžeme prejaviť svoju vďačnosť za “samozrejmosť” ako je vzduch? Tým, že sa radujeme z každého jedného dychu. Keď sa sústredíme na svoj ​​dych, môžeme ho vychutnávať najmenej sedemnásťkrát či osemnásťkrát za minútu. Samotné dýchanie stačí na to, aby ste boli vôbec šťastní, cítili sa byť milovaní či “spadli do lásky” – zamotali sa -zamilovali si jeden druhého. To je len jedna z ciest, ktorou sa nejakým spôsobom môže uberať láska. Každá činnosť v našom živote sa môže stať obradom lásky.

Ďalším spôsobom vyjadrenia lásky môže byť rozhodne i komunikácia. Keď počúvame alebo rozprávame nejaký príbeh, môžeme sa podeliť o svoju lásku. Skúsme byť na chvíľu ako deti, skúsme sa zahrať hru, kedy je potrebné nájsť najmenej 1000 spôsobov na to, ako povedať jednu známu frázu, pre niekoho “klišé”, pre iných vzácnu vetu, ktorá znie: “Milujem Ťa.” A túto lásku pritom vôbec nemusíme vysvetľovať ani ju ospravedlňovať. Lásku treba jednoducho dávať a prijímať, bez toho, aby sa “TO” snažili pochopiť. Je možné, že “TO” tak skoro nik z nás nepochopí, ak vôbec…

VIETE, SAMA SOM SA UŽ MALA MOŽNOSŤ PRESVEDČIŤ O TOM, ŽE AK MÁTE ODVAHU ÚPLNE OTVORIŤ SVOJE SRDCE, STANE SA ZÁZRAK.

ZAČNETE VIDIEŤ odrazy svojej lásky vo všetkom. Všetko, čo robíte, sa stane obradom lásky. Akonáhle sa to stane, UŽ NEMYSLÍTE, len VNÍMATE a RADUJETE SA zo života. NACHÁDZATE RADOSŤ vo všetkom, čo robíte, pretože to skrátka robíte radi. Slovo – ŽIŤ sa stáva pre vás v momente nádherným slovom, stanú sa z vás nesmierne šťastné bytôstky.

Ako môžeme veriť niekomu, kto nám hovorí, že nás miluje, ale zaobchádza s nami zle? Ako mi môže niekto povedať, že ma miluje, má vo mne zaľúbenie, obľúbil si ma “na plnej čiare”, zatiaľ čo chce riadiť môj život a hovoriť mi, čo mám, čo nemám robiť a čo si mám myslieť. Ako mi niekto môže hovoriť, že ma miluje, má ma rád (ako soľ) keď na mňa žiarli? Vždy máme na výber a ak milujeme toho druhého i sami seba, zvolíme si cestu lásky. Nedovolíme druhým, aby nám ubližovali. Ak nám niekto ubližuje, robí to preto, že mu to dovolíme. A my mu to dovolíme, pretože si myslíme, že si to zaslúžime, a tým sa trestáme.

V dnešnej dobe počuť z každej svetovej strany spojenie: “láska bolí” , zatiaľ čo si ubližujeme svojimi vlastnými klamstvami. Všetok náš boj v romantických vzťahoch je nezmysel. Nie je to láska, a preto po láske túžime. Ak ste otvorení láske, lásku dostávate, a ak to nie je láska, môžete odísť. Ak si sami seba vážime, nedovolíme nikomu, aby nás zneužíval.

Mnoho ľudí hovorí: “Chcem niekoho, kto ma bude milovať. Chcem stretnúť správneho muža alebo ženu. “Kto je ten správny muž alebo žena? To záleží len a len na vás. Ak takého človeka stretnete a zaobchádzate s ním tak, ako zaobchádzate sami so sebou, to jest sebecky, potom ho doslova využijete len na to, aby ste ubližovali sami sebe.

Ako môžeme chcieť romantický vzťah, keď nemilujeme sami seba? Ako môžeme predstierať, že niekoho milujeme, keď nemilujeme sami seba?Ak si nevážime sami seba, nevážime si ani svojho partnera. Ako si ho môžeme vážiť, keď si nevážite sami seba? Ako môžeme dať niekomu niečo, čo sami nemáme?
Romantický vzťah musí začať v nás. Iba my sme zodpovední za polovicu vzťahu: za svoju polovicu.
Keď si vážime sami seba, vážime si svojho partnera. Lásku dávame a lásku prijímame. Ak sme však plní jedu, svár, chceme partnerovi ublížiť. Je to nezmyselné. Nemyslíte?

Ľudský život je v pomere k veku Zeme a vesmíru veľmi krátky. Nikdy nevieme, čo bude zajtra. Či vôbec “zajtra” príde. Nevieme dňa ani hodiny, nepoznáme dátum svojho posledného dňa, ktorý TU strávime…
Áno život je tak krátky, keď hľadíte na svoje ratolesti, na diela vašich tiel a duší, užívate si ich prítomnosť s nimi ako len môžete. Užívate si prítomnosť svojich blízkych, svojich priateľov a svojich žiakov, svojej spriaznenej duše… Ale väčšinou si užívame sami seba. Pýtate sa prečo? Pretože sami so sebou sme najčastejšie, ak nie skoro stále.

Prečo by som mala strácať čas seba-odsudzovaním a seba-odmietaním? Prečo by som mala byť naštvaná alebo žiarlivá či nevrlá?
Keď sa necítim dobre, zistím dôvod a snažím sa to napraviť. Potom som opäť šťastná a pokračujem vo svojom príbehu. Vo svojej “story”…

Keď píšete svoju “story” s láskou, milujete hlavnú postavu bezpodmienečne. V tom je najväčší rozdiel medzi starým príbehom založeným na pravde. Keď milujete sami seba bezpodmienečne, vysvetľujete s láskou všetko, čo vnímate. Láska je potom jednoduchá, ľahká, krásna, ale čo je podstatné – začína vo vás. Každý vzťah sa zlepší, keď milujeme sami seba a žijeme s vedomím svojej lásky. Len málo ľudí vie milovať vedome, ale každý vie milovať nevedome. Keď milujeme nevedome, ani si nevšimneme, že to, čo cítime, je láska. Vidíme malé dieťatko, ktoré sa na nás usmieva, a niečo vo svojom vnútri cítime, akoby sa čosi prebudilo, niečo čo je v skrytosti, schované. To je láska, ale hlas vedomia nám hovorí: “To nie je láska.” Milujeme často, ale neuvedomujeme si to.

Láske a úcte by sme raz tiež mali naučiť naše deti, ale to ich naučíme jedine vtedy, keď budeme milovať sami seba. Inak to nie je možné,bez toho to jednoducho nepôjde.
Láska je vnem v tele, v emóciách a koniec koncov i v duchovných rovinách. Mohli by sme ju vyjadriť ako všadeprítomnou silu a pozerať sa na ňu ako na element, ktorý drží pohromade častice atómu. Áno, láska je sila, ako magnetizmus alebo gravitácia. Na tej najvyššej úrovni ju možno charakterizovať ako časticu, ktorá cestuje, pohybuje sa tak rýchlo, že je všadeprítomná, a stáva sa všetkým, čo existuje.
Láska je priestor, ktorý existuje ako energia. Môžeme sa na ňu kedykoľvek napojiť tak, že na niekoho s láskou pomyslíme. Tým doslova pozdvihneme svoje vlastné “Ja”, svoje “alter ego”. . . Takže ak myslíme na lásku – na to, ako sme milovaní, koľko lásky je v celom, celučičkom Vesmíre alebo akú máme radosť a vnútorné svetlo – spájame sa tak so všetkými ostatnými, ktorí myslia na rovnakej frekvencii mysli.

Kedykoľvek milujeme bezpodmienečne, z hĺbky našej bytosti a kedykoľvek takú lásku prijmeme, pomáhame ju dosiahnuť aj mnohým ďalším ľuďom. Láska vyšších rovín je absolútne spolucítenie a úplné odpútanie sa. Keď milujeme takou láskou, pozeráme sa na väčší obraz-odraz žitia života ľudí, nás. Potom sa nesústredíme na to, čo od nich chceme, lež na to, ako ich môžeme podporiť v ich raste a vývoji akýmkoľvek smerom, ktorý prospeje ich najvyššiemu dobru.

Keď dokážeme túto lásku vidieť , privoláme ju na svet a budeme si ju do života priťahovať. Lásku môžeme rozdávať očami, úsmevom, srdcom alebo aj jemným dotykom. Prišli sme na Zem ako spoločenstvo. Každý z nás môže vyžarovať vyššie pocity lásky, myšlienkovú formu lásky, ktorú si môžeme vzájomne ponúkať.

Otvorme sa jeden druhému a prežívajme lásku, ktorou my sami sme a buďme otvorení prijímať od druhých uznanie za naše nádherné svetlo a lásku v našom vnútri.

Naozajstná láska prináša slabým silu, zúfalým nádej, smutným útechu, víťazí nad strachom a povzbudzuje vyprahnuté liečivou silou. Ako Slnko presvetľuje, zahrieva, žiari a budí svojimi lúčmi životy Zeme, tak oživuje Láska svojou silou všetky duše univerza a prestupuje hmlu, do ktorej sú mnohé zahalené. Láska je “prapríčina” a ľudský život by mal byť zrkadlom jej pôsobenia. Láska je svetlo a múdrosť.

Láska nemá začiatok ani koniec. Nikomu sa nevyhýba, ale odchádza, ak nie je vítaná. Láska nehľadá dôvody ani podmienky, pôsobí jednoducho a necháva každého šťastným. To jediné, čím rastieme, to jediné, čo rozdávame, je láska. Láska nevyžaduje, len dáva. Láska je najvyšším pocitom, dynamickou silou duše, v ktorej splývajú všetky cnosti a vysoké morálne hodnoty, ktoré je ľudstvo schopné dosiahnuť

Preto si ju rozmaznávajte…
ÁNO ROZMAZNÁVAJME JEDEN DRUHÉHO!

Krásny zvyšok soboty ľudia otvorení pre lásku!

[add_to_cart id=”” sku=”007″]

Autor

mary.cherry.el

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár