O bielu paličku sa obtrie horúci plameň.
Zbĺkne.
Odumierajú jej bunky, jej podstata.
Bolesť sa šíri, silnie.
Kričí ako o život.
Oprávnene.
Každý ma svoje zlaté jadro.
Teraz však černá.
Pohltí ho až kým úplne nezanikne.
Nech zhnijú spolu.

 

Ako to, že sa stále usmievaš?
Nevidíš to zlo a temnotu?
Nevidím ju.
Svet nie je farebný.
Chlad.
Cítim ho, dýcha mi za krk.
Bojím sa.
Koho?

 

Myšlienky do seba vrážali,
deformovali sa na čoraz väčšiu masu.
Stále len pribúdali.
Áno, dnes je pekný deň.
Žijem, aj keď nie ako chcem,
žijem aj keď zajtra tomu už nemusí tak byť.
Dnes je pekný deň.
Ale vôkol vidím len hmlu.
Nejasná budúcnosť.
Bojím sa.
Včera bol pekný deň a dnes bude ešte krajší.
Je to príliš chaotické.
Vravím pravdu, no verím klamstvu.
Vzdávam to, až tak mi na tom nezáleží…

Je to len mnou, alebo je skutočne ťažké zabudnúť?
Je vôbec potrebné zabudnúť?
Niekto by si mohol myslieť, že jediný spôsob ako sa pohnúť ďalej je už viac nemyslieť na tie nepríjemné bolestivé chvíle.
Keď sa budeme tváriť, že sa to nestalo, že to neexistuje, tak to tak skutočne bude. Stane sa to pravdou. Istým spôsobom áno.
Podľa mňa.
Ale niektoré chvíle v živote nám aj tak pripomenú to, na čo sa zúfalo snažíme zabudnúť. Môže to byť čokoľvek. Miesto, hudba, vôňa…
Preto možno lepší spôsob, ako potlačovať spomienky a pocity je odobrať ten bolestivý náboj. Lenže ako? Niekomu stačia len jednoduché slová „kašlem na to“. Áno, sú takí ľudia. A nemusí to nutne znamenať, že im na tom nezáležalo, že im to nezlomilo srdce. Ale sú dosť silný na to, aby viac nedovolili bolesti víťaziť. Vraví sa, že niekedy môže byť emocionálna bolesť silnejšia, než tá fyzická. Niekto by mohol nesúhlasiť. A argument by bol, že ešte nezažil tú naozajstnú stratu, to zničenie. A to naozaj nikomu neprajem.
A niektoré veci sa dajú naozaj len jednoducho odsunúť a vytesniť ich z hlavy. A aj keď sa im pripomenú, tak už to tak nebolí. Ale tie ťažšie spracovateľné nás veľakrát strašia niekoľko rokov. Zaujímalo by ma ako im odobrať moc nad nami, keď obyčajné mávnutie rukou nestačí.

 


2 komentáre:

  1. Zita

    15. januára 2018 at 15:30

    Wau, Daduška moja, silné slová….

  2. dada

    15. januára 2018 at 19:50

    Možno trošku naozaj 🙂

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up