Neistota…..

Tento príbeh je kapitola 2 z 5 v knihe Môj život

Neistota …..

 

                      ….Naše, mobily horeli nielen písaním správ ale túžbou sa vidieť a počuť, každé slovo každý riadok bol o opatrnosti. Po našom prvom stretnutí sa naše ,,JA,, začali osmeľovať a ja som cítila že je to fajn začali prvé koketné slová v plnej paráde. Cítila som ,že mi je s ním viac ako dobré ,je mi s ním užasne. Určite to každá poznáme v brušku mravčeky ,,hlas  máme  zrazu iný a úsmev na tvári od rána do večera.

Asi som sa zaľúbila  si vravím ,,znova a zrazu v hlave plno myšlienok ,obáv ,čo keď sa potknem ako predtým , veľa  otázok ale žiadna odpoveď ,možno som nechcela ani žiadnu odpoveď počuť a preto som sa dala do kľudu  . A s plným očakávaním som čakala kedy mi navrhne  stretnutie a poviem Vám dlho som nečakala prišlo skôr ako som sa stihla otočiť na opätku. Bolo nám krásne, šťastná a aj napriek tomu ,že som sa dvakrát popálila som si hovorila už budem opatrná…figu ružové okuliare zahrali bravúrnu rolu…

 

                   …. Po skoro každodenných ako píšem stretnutiach  prišiel už aj čas pozvať ho na kávu domov ,, hniezdočko lásky,, tak sme tomu hovorili boli sme len ja a on každú voľnú chvíľku každý voľný čas sme trávili spolu a bolo to krásne. Až jeden deň moja láska mi šepol za pár týždňov odchádzam ,,prosím,, kam? kde? prečo? a zo mňa sa  spustili  všetky pádové  otázky vo mne nastal chaos to nemôže byť pravda na jazyk sa mi tískali slova flirt? čo to bolo pre teba ?

Ale zo mňa nevyšla ani hláska moje oči sčerveneli a hlas sa mi triasol videl co to so mnou urobilo , mrzelo ho to a začal mi kúskovať informácie,  že už ako ma stretol vedel že odchádza  , ale ja som ho už  nepočúvala čo mi hovorí moje myšlienky už boli úplne niekde inde ,,a vnútorne otázky prečo zas ja,, veď ja nič iné nechcem len byť šťastná.

 

                        ….Ten deň prišiel a moja láska odišla ,,smútok, slzy , prázdno , žiaľ…….Nemohla som si dovoliť byť mimo reality moja dcéra ma potrebovala, viac ako inokedy a tak som musela  byť stále v pohybe   ,                  pracovala som viac ako treba . Ostali sme v kontakte len cez písmena  tak ako na začiatku ja som mu písala ako trávim dni a on mne na oplátku písal ako mu chýbam , ako má ľúbi že mám vydržať ,mala som pocit že ani tá diaľka neprekáža našej láske.

                     ….Ako nám hodiny a  dni utekali písaním  som mu jedného dňa napísala dnes mám prehliadku bežná záležitosť  ,,fajn daj vedieť ako to dopadlo ….nóóó dopadlo to zle bežná rutina sa premenila na nočnú moru lekár mi dáva nález  do ruky a oboznamuje ma s mojou diagnózou podozrenie nádorového ochorenia …fuuuu oblial ma pot ,nohy sa mi podlomili…Vyšla som z ordinácie a prvé čo bolo som napísala svojej láske  ale neodoslala nemohla som ešte nie , počkám si na odborný nález….Poobede mi napísal ako si dopadla ?

Všetko okej? vyhýbala som sa odpovediam  lenže vedel poznal ma, že niečo mu tajím moje  písanie zrazu bolo iné odmerané.

 

        Lekár potvrdil moju diagnózu na sto percent  a môj svet sa zrútil  ,,pane bože čo teraz ? sama s dieťaťom ,všetky zúfalé a negatívne  odpovede sa mi zrazu tlačili na jazyk  ,,strach, panika, plač, zúfalstvo,,

,,,,,A začal kolotoč vyšetrení , stresu a neistoty,,,,,,

               …Prišla som domov urobila si kávu ,zobrala mobil a premýšľam  ako to  napísať  mojej láske že sa niečo deje ,,, Začala som písať  opatrne tým že pár dní bol on v nejakom strese a v napätí .  Na každé moje slovo reagoval prísne ,nič mi neodpustil, všetko  ho privádzalo do zúrivosti . Aj napriek tomu som sa odhodlala a napísala nech to dopadne už ako chce . Ako som tušila prišla odmlka na jeden celý deň ani dobré ráno ani dobrú noc. Vedela som že to čo som napísala asi nechcel počuť a začne  sa strániť. Lenže ja  som sa mýlila ………

 

Navigácia v knihe<< SLZABiely plášť >>