SLZA

Tento príbeh je kapitola 1 z 5 v knihe Môj život

Plač? Smiech? Každý v tom emotívnom slove nájde určite sám seba ani ja nie som výnimkou. Môj príbeh začal už keď som sa narodila smiešne? však? už vtedy mi dali sudičky do vienka plač a smiech a preto som sa rozhodla že sa podelím s vami o svoj príbeh. Ako roky utekali a moje telo sa formovalo do krásy stávala sa zo mňa žena samostatná, múdra a koniec koncom cieľavedomá až jedného dňa smiech vystriedal plač.

Keď som mala krásnych dvadsať rokov moje rovesníčky prežívali prvé lásky, diskotéky , chodenie po nákupov a ja? som musela čeliť domácnosti moja mama ochorela a môj otec ? dobrá otázka hmmm odišiel za inou ženou a rolu matky a otca som musela prevziať na svoje plecia  smiech vystriedal plač. A čo teraz ? otázka sama sebe!! domácnosť ,mladšia školopovinná sestra a na posteli chorá matka…..Keď mi niekto pošepká  ty nevieš čo to je nemať sa veľmi míli lebo ja viem presne o čom hovorí  osoba, ale aby som nepreskočila celu pointu ďalej tak vás prevediem mojim životom kde plač striedal smiech a naopak  .

Spoznala som okruh ľudí kde ma vedeli usmerniť poradiť a kde mi boli hnacím motorom dávali mi nadej ako sa nevzdať a aby mi  hlava nepadala  medzi kolena. Ako každá žena aj ja som túžila sa vydať a ten deň prišiel spoznala som muža ktorého som milovala a takto to tvrdil aj on …. naša láska bola krásna, otehotnela som ale nedonosila môj  úsmev a smiech sa premenil na žalostný plač. Láska prestala byť láskou a sen o krásnom manželstve a rodine sa rozplynul ako prach.

 .,Povedala som si hlavu hore utri si slzy a vykroč znova so vztýčenou hlavou vpred. A znova ty istý ľudia stali pri mne a hladkali po ramene ty to zvládneš ty to dáš a mali pravdu? Mali určite ,roky utekali a do môjho života znova vstúpil muž a ja som sa zaľúbila a znovu verila krásnym rečiam o rodine otehotnela som a aj porodila, mam krásnu dcérku môj život, môj poklad  ale reči o rodine pominuli a ja som ostala sama s dcérou smutné ale o to bohatšie o ten vzácny poklad. Ako roky plynuli mne aj mojej dcére, sme zistili že patrime iba jedna druhej.

Až jeden upršaný , nudný  pracovný deň ma oslovil s sms správou, kolega bežne frázy ako dvaja dospelý ľudia ktorý už majú niečo prežite a zažité ,deň mi ubehol veľmi rýchlo a ja som nechcela aby ten deň skončil a tajne som dúfala že  sa zopakuje a zopakoval prišiel do prace a po par riadkov mi napísal že sa tešil na mňa a bolo to vzájomne .Zrazu moje dni v práci boli krásne a ja som sa znova usmievala a tešila z každého dňa . Ako dni plynuli  ja som už viac o ňom nepočula o mojom tajnom pisateľovi, zosmutnela som že znova nastanú dni smutne a všedné.

Až jedného dňa sedím s dcérou u lekára v čakárni a mne sa ozval tón sms , potešila som sa keď som zbadala správu od pisateľa  prekvapilo ma keď sa spýtal kde si? a zo mňa pohotová odpoveď ,  z druhej strany sa ozvalo prídem za vami a mne srdiečko podskočilo , bolo to krásne .Vedela som že znova nastanú moje usmievavé a krásne dni………..Pokračovanie v ďalšom príbehu.

Navigácia v kniheNeistota….. >>
Autor

Ema

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár