Tento príbeh je kapitola 13 z 24 v knihe LIVE WITH PASSION

Stalo sa Vám niekedy, že vás zastihla situácia keď ste sa jednoducho museli ozvať aj keď sa vás to netýkalo? Keď ste sa jednoducho museli vrátiť a povedať niečo na plne ústa. Keď ste videli, že niekto niekomu ubližuje, keď niekto pácha zlo? Alebo v takých situáciách jednoducho mlčíte a tvárite sa ako pštros s hlavou v piesku. Ak uprednostňujete druhú možnosť nečudujte sa, že to zlo bude čochvíľa páchané na vás a vy sa nebudete vedieť brániť. Opäť len vložíte hlavu do piesku a budete to zlo ticho znášať.
Prednedávnom som bol navštíviť svojho syna. Kedže som pred cestou naspäť na ostrovy potreboval niečo kúpiť, vybrali sme sa spolu s ním a mojou ex na Zlate piesky do Shoping Palace. Pri nákupoch sme zistili že malý košík nebude postačovať a tak som sa vybral na parkovisko pre nákupný vozík. Vložil som mincu, zobral vozík a vracal sa spať, keď som začul zvýšený hlas
– Ak ešte raz otvoríš ústa ty čierna sviňa tak si ma neželaj!
– Ale ujo ved ja som len chcel …- hapkal mladý cigán predávajúci Nota Bene
– Nepočul si! Neotravuj tu vzduch ! Nájdi si slušnú prácu ty hnida čierna !
– Tak Vám prajem pekný deň ujo a nehnevajte sa – opäť zdvorilo hapkal ten chalan
– Nepočul si ! Zapchaj už tu čiernu hubu lebo….

– Lebo čo ? vypálilo zo mňa. Celý ten incident som až do tejto chvíle sledoval otočený na pol chrbta. V hlave som si opakoval, nechaj tak dnes večer odlietaš, nežiješ tu, kašli na to. Nedalo mi to. Jednoducho som nevedel neozvať sa.
– A ty sa čo do toho miešaš ? – zagánil na mňa sedlák s troma bradami a bruchom takým, že si určite cez neho nevidel na vlastne gule. Bol som celkom kľudný. Pozrel som sa mu cez oči do duše a bolo. Tak ty ma nerozhodíš zlatý môj, ty teda nie.
– A my sme si kedy potykali? Okamžite si sadnite do toho svojho plesnivého auta a ťahajte domov aj s Vašim Tesco nákupom. A ozaj ma nechcite nahnevať- odpovedal som úplne kľudným hlasom. Verte mi nič tak nenaserie človeka, ako to keď ho pošlete do teplých krajín úplne kľudne a bez kriku. Videl som ako zlosťou bordovie a tak som mu nedal šancu na reakciu
– Mám sa opakovať ? Šup šup do auta, ale ozaj rýchlo. Nemám moc času sa sa s Vami naťahovať
– Čo si to dovoľuješ ty zasran ! – vystrčila sa z auta podobná bravčová hlava len ženskom vydaní.
– Pani vy si dávajte hlavne pozor nech sa Vám pri vystupovaní nezachytí bižutéria o kľučku na dverách lebo sa môžete zadusiť a ani radšej nevystupujte pretože sa budete opäť musieť nasačkovávať s tým malým zadkom do auta ďalších 30 minút – ináč riť mala ako skriňu.
– Tak toto je aká nehoráznosť! Čo sa do toho vôbec miešaš. Čo ťa je do toho! – začala na mňa ziapať a bordovou farbou dobiehala svojho trojbradého manžela – zavolám na teba policajtov!
– Tak policajtov? No nech sa páči – vybral som z vrecka mobil – môžete volať odo mňa stačí vytočiť 158 – stále som bol kľudný bez náznaku vzrušenia som jej podával mobil. To už bola vonku z auta a pokračovala v kriku.
– Okamžite vypadni a nemiešaj sa do toho. To nie je tvoja vec!
– Pani môžete prestať kričať a ukľudniť sa, lebo vás od zlostí porazí.
– Drzák drzí zasraný, to je nehoráznosť to je nehoráznosť – trojbradý stál vedľa nej a bordovel ešte viac. Fučal ako bujak a už už som čakal, že praskne od zlosti.
– Pozrite sa tento chlapec Vám nič zlé neurobil. Neviem prečo ho urážate. Prečo ho nenecháte robiť si svoju prácu.
– Prácu? Ty ešte budeš obhajovať tie čierne svine, čo len otravujú a kradnú?

Toto už prekročilo ozaj všetko snažil som sa byť slušný ale keď to nejde po dobrom tak muselo ísť po zlom.

– Keď tu niekto je sviňa, aj keď nie čierna ale ružová tak ste to vy pani. Okamžite si obaja sadnite do auta a láskavo sa odgúľajte domov. Tam si otvorte práve kúpené krabicové víno a tesco chipsy a urobte si pekný večer – vetu som zakončil tak ako obaja vôbec nečakali

– Ale okamžite!!!! – zakričal som tak hlasno, že som videl ako sa ľudia na parkovisku okolo nás začínajú otáčať a vedľa zastal strieborný mercedes so stiahnutým oknom z ktorého sa usmieval uhladený pán v priliehavom obleku
– Čo sa to tu deje?- opýtal sa
– Ale nič len tuto manželia majú problém s čiernou farbou – odpovedal som
– Že sa vôbec s nimi naťahujete veď to tu je samí sedlááááááááááááááááák – začal sa na plné hrdlo smiať sympaťák v mercedese a dodal – ťahajte domov banda sedlácka lebo vystúpim z auta ja.

Bravčovinky sa začali pomaličky nasaškovávať do auta, niečo si ešte šomrali popod nos a zmizli za zákrutou smerom na Senec.

– Urobili ste dobre – povedal muž v aute – treba tú sedlač žačať prevychovávať lebo ináč bude zle. Držte sa. Pekný deň Vám prajem mladý muž – zamával na pozdrav zatvoril okienko a tak ako prišiel tak odišiel.

Mladý cigánčik tam smutne stál a nakoniec povedal
– Viete ujo to nie je prvý krát. Oni mi stále nadávajú a ja pritom nič zlé nerobím.
Prišlo mi ho ľúto, mal také smutné zelené oči ako kocúr v rozprávke Shrek. Vytiahol som peňaženku a podal mu 10 eurovku.
– Zober si. A nič si z toho nerob. Neurobil si nič zlé. Len sa niekedy musíš vedieť aj brániť. Drž sa a hlavu hore.
Odmietol. On tých desať eur nevzal. Dal mi do košíka Nota Bene zaželal pekný deň a odkráčal smerom k autu z ktorého práve vystupoval mladý párik.

Chvíľu som za ním pozeral. Mladí ľudia ho pozdravili, kúpili si Nota Bene, on sa poďakoval uklonil a s úsmevom kráčal ďalej.

– Kde si bol tak dlho? – opýtala sa ma ex keď som sa vrátil
– Ale nikde, veď vieš ako je to s vozíkmi, nemohol som žiaden nájsť – odpovedal som. vôbec som nemal chuť jej tú situáciu opisovať. Nie žeby som sa bál, že nepochopí, ale jednoducho som na tú vec chcel čo najskôr zabudnúť.

Večer som si v lietadle položil otázku. Čo ak by som sa neotočil? Čo ak by som proste vopchal hlavu do piesku? Čo by sa stalo? Nič? Mladý predajca Nota Bene by to prežil. Bol by možno smutnejší ako je teraz. Trojbrada by možno zažil za odmenu noc plnú vášne ako to tomu cigánovi pekne naložil a svet by sa krútil ďalej. Nie nekrútil. Ja som chcel aby namiesto odmeny večer pri krabicovom víne a tesco chipsoch rozoberal spolu s tučnou riťou nehorázneho drzého zasrana.

Začalo sa mi čkať.

A čo vy? Ako to je s vami? Možno sa vám tento môj príbeh zdá nudný. Možno sa pýtate prečo som ho sem do tejto knihy zakomponoval. Možno sa pýtate čo to má spoločné s tou hnedookou. Veľa. Môžete mi veriť, že veľa. Ale to je už iný príbeh. A tie najintímnejšie intímnosti si nechávam ozaj pre seba.

PODPORIŤ AUTORA

Navigácia v knihe<< Sen – 12.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)Žiť s vášňou – 14. kapitola – Live with passion (kniha na pokračovanie) >>

Odpovedať


Vaše otázky

Pozrite si našu oblasť podpory, kde nájdete otázky od našich užívateľov a odpovede od nášho tímu.

FAQ
Prihlásenie sa k odberu noviniek

Prihlásením sa k odberu noviniek budete dostávať oznámenia o najnovších príbehoch, komentároch a pod.

PRIHLÁSTE SA DO SVOJHO ÚČTU VYTVORIŤ NOVÝ ÚČET

Vaše súkromie je pre nás dôležité, zaručujeme ochranu a bezpečnosť Vašich údajov.

 
×
VYTVORIŤ ÚČET MÁTE UŽ ÚČET?

Bezpečnostná otázka

 
×
ZABUDLI STE DETAILY?
×

Go up