Kapitola štrnásta – Žiť s vášňou
Je čas aby som sa vrátil k názvu knihy. Žiť s vášňou. Pre niečo, pre niekoho, pre seba. Ísť do všetkého s pocitom neopakovateľného vzrušenia, bez vypočítavosti, bez očakávania, bez zbytočných špekulácií. Robiť veci tak, ako by boli posledné a už nikdy sa nemuseli opakovať. Hľadať v každej jednej sekunde svojho života len to krásne. A zlo? Keď si uvedomíš, že zlo je len výsledok vnímania a posudzovania veci a činov zistíš, že zlo vlastne neexistuje. Ak ti niekto ubližuje, ak si ťa niekto naváži, ak ti niekto úmyselne podráža nohy, je len a len na tebe ako dlho budeš ten stav akceptovať, koľko šancí mu dáš.
Som človek, ktorému keď dáš facku, tak nastaví aj druhe líce, ale mlátiť sa nenechám. Určite sa nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že som im ublížil, že som ich sklamal, nie nesklamal, sklamal som len ich predstavy o mne, a ak som sklamal tak sám seba. A to je pre mňa dostatočný trest. Pretože ja stále kráčam svojou cestou a budem po nej kráčať až dovtedy kým nenájdem to čo hľadám.
Moja cesta ešte ani z ďaleka nie je u konca. Ešte som veľa vecí ani ja sám nepochopil. Pochopil som však jednu, tu najpodstatnejšiu, vášňou pre život je aj umenie odpúšťať. Odpúšťať so zabudnutím. Veľa ľudí v živote odpúšťa, ale robí pri tom jednu jedinú chybu. Nezabúda. Ale ak chceš odpustiť mala by si vedieť aj zabudnúť. Ľudia sa totiž schádzajú aj rozchádzajú. Bolo, je a stále to tak bude. Prepáčiť neznamená odpustiť a odpustiť znamená zabudnúť. Ak to dokážeš, tak nikdy nebudeš za sebou páliť mosty. Nauč sa jedno. Ak niekto preťal tvoju cestu tak obohatil tvoj život. A všetko, úplne všetko aj to zlé čo spôsobil ti niečo zanechalo. Pretože všetko zlé ťa posunulo ďalej, ďalej k hľadaniu lepšieho. Len blázon bude trpieť a nahovárať si, že je to síce zlé, ale dá sa to vydržať. Len blázon povie, lepšie už nebude. Ja vravím, keď dávajú ber, keď bijú tak utekaj. Kto to chápe tomu blahoželám, kto nie nech sa opýta, rad mu to vysvetlím.
Ži s vášňou. Daj do každej jednej sekundy svojho života emócie. Neboj sa ich. Smej sa s vášňou, plač s vášňou, miluj vášnivo, chceš kričať tak krič vášnivo. Neboj sa toho. Nič zlé sa ti nestane. A keď chceš niekoho poslať do riti, tak vieš ako? Budeš sa tomu čudovať čo teraz napíšem ale – Vášnivo ! Ak ti niekto povie vetu , že ak sa ti nepáči, tak môžeš odísť a povie to s takou vášňou, ako by podal vetu, tráva je zelena, tak nech to radšej ani nehovori. Ak by do toho dal vášeň, tak ver tomu, že si v tej chvíli zbalená. Koľko vášne dáš, toľko sa ti vráti. Nič, nikdy nič nerob na polovicu. Nikdy! Ak sa ti niečo nepáči povedz to. Ak niečo urobiť nechceš, neurob to. Zabudni na slovo musím. Nauč sa slovo chcem.
Že si o tom, čo píšem už niekde počula? Že o tom vieš, len to nie je jednoduché a ľahké? Áno viem. A nikdy som nepovedal, že to jednoduché a ľahké bude.
Pred skoro dva a pol rokom som zo dňa na deň odišiel. Opustil som ľudí, ktorých som mal rád, opustil som svojho syna. Odišiel som do cudzej krajiny, nevedel som kde budem bývať a čo a či vôbec budem niečo robiť. Myslíš si, že to bolo jednoduché? Bolo to ťažké. Nie raz ani nie dvakrát som preplakal noc. Čo mi pomohlo? Vášeň. Vášeň pre nový začiatok, pre nové tvare, pre nové zážitky. Vášeň pre život. A vďaka vášni, to čo sa zdalo nemožné a ťažké, bolo odrazu možné a až smiešne jednoduché.
Nebaví ťa to čo robíš, nerob to. Žiješ vo vzťahu, ktorý nikam nevedie, opusti ho. Je to také iste, ako keď ti niečo nechytí jesť. Zješ to nasilu ? Zješ? Tak ver, že ti bude zle. Baví ťa čo robíš? Tak to rob naplno. Daj do toho všetko úplne všetko. Miluješ niekoho? Ozaj ho miluješ? Bezbreho , čisto, úprimne, nezištne? Tak ho miluj! Nehľadaj nič nové. Daj tomu všetko čo môžeš dať? Ale ak to nie je na 100 % a ty len dávaš a druhá strana len berie, zatiahni brzdu kým je čas. Všetko, úplne všetko funguje iba vzájomne. Ak to je len jednostranné nikdy to fungovať nebude. Ja si stále vravím jednu vetu – na všetko, aj na tu najväčšiu hlúposť majú byť dvaja.
Život bez vášne nie je život. Ak nepoznáš vášeň, ale čo je ešte horšie ak ju poznáš a brániš sa jej, vtedy nežiješ, ale prežívaš. Tvoj život plynie zo dňa na deň. A každý jeden deň je úplne rovnaký a úplne zbytočne zahodený. Ničím ťa nenaplní a ty zostaneš rovnako prázdna ako deň pred tým.
Teraz, keď viem, že si, teraz keď viem, že nie si len sen. Teraz keď viem, že žiješ, že dýchaš, že čítaš tieto riadky, tak práve teraz to nevzdám. Práve teraz do toho dám všetko. Všetko čo cítim a všetko na čo myslím. Bez okolkov, bez špekulovania, bez vypočítavosti. Dám do toho všetku vášeň. Pre teba, pre mňa pre nás. A ty ju buď vezmeš, alebo nie. Ale pamätaj, akokoľvek sa rozhodneš, čokoľvek sa rozhodneš urobiť, moja vášeň pre teba je skutočná a kdekoľvek pôjdeš, čokoľvek budeš robiť tá vášeň pôjde s tebou. Kým budem kráčať po tejto zemi, kým budem dýchať pozemský vzduch, kým mi v hrudi bude byť srdce, kým môj mozog bude vnímať a moje oči vidieť a moje uši počuť, dovtedy všade úplne všade budem s tebou. Budem tvoj. Nikdy sa ma nezbavíš. Pretože viem, že sa ma zbaviť nechceš. Ak by si chcela urobíš to už dávno. Ale ty namiesto toho vravíš píš, píš lebo už mám absťák. A ja? Ja budem písať a písať budem dovtedy, kým nebudeš mať absťák po mne a nie po tom čo píšem.
Zatvor oči. Zatvor oči. Keď otvoríš oči, a bude slnečný deň, bude taká aj tvoja budúcnosť, ale keď uvidíš deň plný búrky, bude taký aj tvoj život.
Buď stále so mnou, v akejkoľvek podobe, dožeň ma k šialenstvu, len ma neopúšťaj. V tejto priepasti ťa nedokážem nájsť. (Emily Jane Brontëová, Wuthering Heights – Búrlivé výšiny)
PODPORIŤ AUTORA
[add_to_cart id=““ sku=“P003″]
