O tebe, V daždi, Surreálno

O tebe

Kto si,

keď si so mnou?

Kto si,

keď brázdiš ulice?

A kto nie si?

Sú tvoje slová „ty“?

Či len smejú sa činom?

Si to, v čom si odetý,

či najprv ťa musím opiť vínom?

Pohľad jedno vraví,

ústa druhé povedali,

a ruky aj tak zvierajú

moju dlaň.

Aspoň sa bráň!

Ty len nemo hľadíš,

a ja neviem,

ktorým smerom letí

tvoja myšlienka,

…kam…

…a tak odchádzam…

Že nechceš byť sám?

Neskoro.

Ak chceš byť nemý hlavolam,

a vyvolávať otázky,

nemusím ťa vídať,

stačia obrázky…


 

Ha ne taze mi, oke fane tu,

zri Surrealitu havraniu,

kolotoč dejín, na stole pitva,

čo humorom, iróniou pitvá,

trpký smiech v torze klauna,

pokrivené estetično…

v príliš rozostrenom dni,

obraz pokvapkaný vínom…

a ty.

Surreálne vnútro,

hĺbka a v nej hĺbka,

pravda trpká,

ukrytá v úkryte,

v hebkom súcite,

zranená no hrdá,

vystatuje telo

surreálne smelo.

 


Novembrová láska v daždi,

zrazu postretla nás oboch,

zároveň páli, zároveň chladí

aj mesiac bez dáždnika zmokol.

 

Obmyté chrbáty listov,

osamelé jazierka na zemi,

nebo díva sa s tvárou čistou

a na lavičke pod stromom ja a ty.

 

Hlboké lačné nádychy,

berú si, čo vládzu,

vzduch čistotou nabitý

úplne opil moju hlavu.

 

Ľahký opar sa dvíha zo zeme,

dal jej dnes zahmlený plášť

a slnečné lúče posledné

dotkli sa lavičky a ticha v nás.

 

Chladný vánok suší perličky v tráve

a nás zrazu primäl k blízkosti,

neviem, čo v tejto chvíli zvláštnej

mám nahlas vysloviť…

snáď len: „na lavičke ja a ty…“

Autor

Lumina

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové Značky
Najnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár